Štyri veci, ktoré je potrebné vedieť o tom, ako hormonálna antikoncepcia pôsobí na celé telo

Sarah Hillová je jedna z miliónov Američaniek, ktorá počas reprodukčného veku užívala hormonálne antikoncepčné prostriedky. Väčšiu časť tohto obdobia bola voči tomu nekritická a nekládla si otázky, aký by mohla mať antikoncepcia – okrem regulácie tehotenstva – vplyv na jej telo. Tento jej nekritický pohľad nakoniec zmenil jeden vývojový psychológ. Ako uviedla vo svojej knihe z roku 2020 s názvom This is Your Brain on Birth Control (prekl. Toto je váš mozog počas užívania antikoncepcie), ženy si zaslúžia viac informácií o tom, ako hormonálna antikoncepcia funguje, a viac výskumov zameraných na to, ako pôsobí na celé ich telo.

Hormonálna antikoncepcia je vyrobená z… testosterónu?

Hillová vysvetľuje rozdiely v chemickom zložení medzi rôznymi „generáciami“ umelého progesterónu alebo progestínu v hormonálnych antikoncepčných tabletkách a prečo na tom záleží, pokiaľ ide o vedľajšie účinky. Píše: „Hoci umelý estrogén (etinylestradiol) použitý v tabletke je syntetizovaný zo skutočného estrogénu, väčšina syntetických progestínov je vyrábaná z testosterónu… Pretože štrukturálne vlastnosti molekúl progesterónu sťažujú manipuláciu s nimi na použitie v liekoch, progestíny v antikoncepcii sú v skutočnosti vyrobené z niečoho iného. A vo väčšine piluliek je to niečo iné práve testosterón.“ (Hill, 85)

Po manipulácii v laboratóriu tieto molekuly testosterónu napodobňujú niektoré, ale nie všetky účinky progesterónu v tele, vrátane prevencie tehotenstva, a môžu tiež spôsobiť účinky špecifické pre testosterón. V skutočnosti tri zo štyroch generácií progestínov a jeden z dvoch progestínov štvrtej generácie sú všetky odvodené z testosterónu. Niektoré účinky špecifické pre testosterón, známe tiež ako maskulinizujúce, zahŕňajú zníženie dobrého cholesterolu (HDL), prírastok hmotnosti, akné a „rast vlasov na miestach, kde vlasy nechcete“. Na druhej strane, priame blokovanie testosterónu v tele, ako to robí prvý typ progestínu štvrtej generácie, súvisí okrem iného so znížením libida.

Hormonálna antikoncepcia pôsobí na celé telo

Hillová vysvetľuje, že vplyv hormónov v hormonálnej antikoncepcii siaha ďaleko za hranice reprodukčného systému a že účinok presne rovnakých hormonálnych koncentrácií na jednotlivých konzumentov sa môže výrazne líšiť. Píše: „Hormóny ovplyvňujú miliardy buniek naraz a presne to, čo urobia s každou z týchto miliárd buniek, sa od ženy k žene trochu líši… Špecifický spôsob, akým vaše telo zareaguje na hormóny v tabletke, závisí od mnohých vecí, ktoré sú špecifické iba pre vás … Hoci bola tabletka vytvorená tak, aby mala veľmi špecifický, cielený účinok na ženy… hormóny jednoducho takto fungovať nemôžu. Neexistuje žiadna ‚magická guľka‘. Nemôžete poslať ‚cielenú‘ hormonálnu správu do jednej časti tela a do iných nie.“ (Hill, 89)

Hillová sa zameriava na ďalekosiahle účinky hormonálnej antikoncepcie:

Hoci to platí pre všetky lieky, ktoré môžete užívať, platí to najmä pre lieky, ktoré ovplyvňujú vaše hormóny. Bez ohľadu na to, kde podávate hormóny, všetky skončia na rovnakom mieste, a to miesto je všade. Akýkoľvek hormón vo vašom tele – či už skutočný (nazývame ich endogénne hormóny) alebo jeden z umelých (exogénnych) hormónov v tabletke – zachytia všetky bunky vo vašom tele, ktoré majú receptory pre tento hormón.

Je to ako zhodiť atómovú bombu na váš dom, aby ste sfúkli sviečku. Pád bomby síce sviečku uhasí, avšak efekt takéhoto sfúkavania sviečky je dostatočne… zvláštny… na to, aby sa stal spôsobom, ako sa vysporiadať s potrebou hasenia sviečok.“ (Hill, 89)

Hillová chce, aby ženy pochopili, že dôsledky hormonálnej antikoncepcie majú vplyv na celé telo. Jednoznačne tvrdí: „Mozog a zvyšok tela sú príliš preplnené hormonálnymi receptormi na to, aby tabletka ženy nezmenila. A nie sú to len oblasti mozgu a tela, ktoré sú priamo zodpovedné za riadenie vašich cyklov a koordináciu tehotenstva.“ Hovorí, že postihnuté oblasti mozgu sú „zodpovedné za veci ako emocionálne spracovanie, sociálne interakcie, pozornosť, učenie sa, pamäť, rozpoznávanie tvárí, sebakontrola, stravovacie návyky a spracovanie jazyka. Týka sa to aj časti tela mimo mozgu, ako je imunitný systém, stresová reakcia a vaše črevné hormóny.“ (Hill, 90)

Hill poznamenáva, že výskum vedľajších účinkov hormonálnej antikoncepcie sa predtým obmedzoval na „veci, ktoré predstavujú akútnu hrozbu pre život“, ako sú „krvné zrazeniny, mŕtvica, zmeny v profiloch krvných lipidov, nebezpečné zmeny v telesných elektrolytoch“. (Hill, 89) Skúmanie ďalekosiahlych dopadov zmien chémie mozgu zapríčinených antikoncepciou u jednotlivých užívateliek, ako aj spoločenských vplyvov zmenenej chémie mozgu na správanie, je základom Hillovej výskumnej činnosti.

Hormonálna antikoncepcia ovplyvňuje náladu

Hillová uznáva, že „problémy súvisiace s náladou, ako je úzkosť a depresia, sú medzi ženami, ktoré užívajú tabletky, veľmi bežné.“ (Hill, 174) Šokujúcim tvrdením je, že „takmer polovica žien, ktoré užívajú tabletky, ich prestane užívať v priebehu prvého roka kvôli neznesiteľným vedľajším účinkom“, ktorých hlavnou príčinou sú „nepríjemné zmeny nálady“. Môže ísť o úzkosť, depresiu alebo oboje a nanešťastie im mnohí lekári povedali, že „tieto zmeny v ich náladách nie sú skutočné alebo nie sú dôležité“. Štatistiky však hovoria niečo iné.

Vysoko rešpektovaný výskum z Dánska, ktorý Hillová cituje, zistil, že „u žien, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu, bola o 50 % vyššia pravdepodobnosť, že im o šesť mesiacov neskôr diagnostikujú depresiu“ v porovnaní so ženami, ktoré neužívali hormonálnu antikoncepciu. Podobne „ženy, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu, mali o 40 % vyššiu pravdepodobnosť, že im predpíšu antidepresívum“ ako ženy, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívali.

Štatistika rizika samovrážd bola ešte horšia. „U žien, ktoré užívali hormonálnu antikoncepciu, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že sa pokúsia o samovraždu“ počas osemročného časového rámca štúdie ako u žien, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívali. Najznepokojivejšie je, že riziko úspešných pokusov o samovraždu medzi užívateľkami hormonálnej antikoncepcie bolo trojnásobné v porovnaní so ženami, ktoré hormonálnu antikoncepciu neužívajú. (Hill, 179-180)

Ženy si zaslúžia poznať tieto riziká a keď sa o nich zmienia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, mali by ich brať vážne.

Účinky hormonálnej antikoncepcie nie sú len „vo vašej hlave“

Hillová čitateľom pripomína, že, žiaľ, „všeobecný postoj k zdraviu žien je už dlho taký, že ak to, čo žena cíti, nie je napísané niekde v lekárskej učebnici alebo na príbalovom letáku, nie je to skutočné.“ (Hill, 167) Hillová trvá na opaku. „Iba preto, že to, ako sa cítite, nebolo dobre charakterizované výskumom, neznamená, že to nie je skutočné alebo že to nie je dôležité.“

Radšej ako pustiť to z hlavy podporuje ženy v tom, aby počúvali svoje telo.

Bohužiaľ, počúvanie vlastného tela je presný opak toho, čo väčšina žien očakáva, že budú robiť, keď začnú užívať tabletky alebo inú verziu hormonálnej antikoncepcie. Koniec koncov, kontrola pôrodnosti má ženám umožniť prejsť na autopilota, pokiaľ ide o prevenciu tehotenstva a iné zdravotné problémy.

Na druhej strane prirodzené metódy regulácie plodnosti umožňujú ženám dôverne sa oboznámiť s tým, ako fungujú ich telá, a môžu viesť k zvýšeniu sebadôvery, keď prehovoria o svojich obavách, pretože majú „údaje“, ktoré podporujú ich prežitú skúsenosť.

Pozn. viac o prirodzených metódach nájdete na webe o.z. Liga pár páru.

Zdroj: Liveaction.org, autor: Anne Marie Williams, RN, BSN, preklad: Kristína Budošová