"Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo." (Mt 11, 25-26)

Formula sľubu duchovnej adopcie

Slová sľubu, ktoré treba buď opakovať po kňazovi, alebo ich vysloviť pred krížom, vyobrazením Panny Márie alebo niektorého svätca:

"Presvätá Panna, Bohorodička Mária, všetci anjeli a svätí. Vedený(á) túžbou priniesť pomoc novopočatým deťom, ja ... (meno) prijímam vážne rozhodnutie a sľubujem, že od ... (dnes, zajtra, dátum) si beriem do duchovnej adopcie jedno dieťa, ktorého meno pozná iba Boh, aby som sa 9 mesiacov každý deň modlil(a) za záchranu jeho/jej života, a takisto za spravodlivý a zákonný život po jeho/jej narodení."

Denná modlitba duchovnej adopcie:

"Pane Ježišu, prostredníctvom tvojej Matky Márie, ktorá ťa s láskou porodila, a taktiež prostredníctvom Svätého Jozefa, človeka dôvery, ktorý sa o Teba staral po Tvojom narodení, prosím Ťa za to dieťa, ktoré som si duchovne adoptoval(a), no život ktorého je v nebezpečenstve smrti. Prosím Ťa, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby zachránili život svojmu dieťaťu, ktoré si im Ty sám vybral a poslal. Amen."

K tejto dennej modlitbe je potrebné pridať:

  • jeden desiatok ruženca (podľa vlastného výberu)
  • akékoľvek slobodné predsavzatie (nepovinné)

Ešte predtým, než si dieťatko adoptujete

Čo je to duchovná adpocia nenarodeného dieťaťa?

Duchovná adopcia je modlitba za dieťa, ktorému hrozí nebezpečenstvo zabitia v lone jeho matky (interrupciou - umelým ukončením tehotenstva). Výber konkrétneho dieťaťa nechávame na Boha s dôverou, že On vyberie presne to dieťatko, ktoré modlitby najviac potrebuje. Jeho/jej meno sa dozvieme až po svojej smrti. Takáto modlitba trvá 9 mesiacov. Spočíva v každodennej modlitbe jedného desiatka ruženca (radostného, bolestného, slávnostného alebo ruženca svetla) a takisto v špeciálnej modlitbe za Bohom vybrané dieťa a jeho rodičov. K modlitbe možno pripojiť vlastnými slovami sformulované dobrovoľné predsavzatia obetované za dané dieťa a jeho rodičov.


Aké môžu byť dobrovoľne pridané predsavzatia?

Medzi takéto dobrovoľne pridané predsavzatia sa radia: častá sv. spoveď a sv. prijímanie, účasť na adorácii, čítanie Sv. Písma, pôst o chlebe a o vode, boj s nezdravými zvykmi a závislosťami (cigarety, alkohol a iné), pomoc biednym a chudobným, ďalšie modlitby ako litánie, novény, celý ruženec, alebo iné rôzne ružence (milosrdenstva, oslobodenia a pod.). Treba však hľadieť na svoje reálne možnosti, aby stanovené predsavzatia boli splniteľné a aby sa naozaj dodržali. Tieto pridané predsavzatia nie sú záväzné.


Ako vznikla duchovná adopcia?

Duchovná adopcia vznikla ako odpoveď na zjavenia Panny Márie vo Fatime, ktorá vyzývala na modlitbu posvätného ruženca, pokánie a zadosťučinenie za hriechy, ktoré najviac zraňujú jej nepoškvrnené srdce. V roku 1987 začala táto myšlienka existovať v Poľsku, kde sa aj objavilo prvé centrum duchovnej adopcie vo Varšave. Odtiaľ sa rozšírilo aj do ďalších krajín sveta.


Aké je ovocie duchovnej adopcie?

Duchovná adopcia efektívne a spoľahlivo lieči hlboké rany spôsobené hriechom interrupcie. Pomáha matkám nájsť vieru v Božie milosrdenstvo, prináša pokoj a uzdravenie do ich sŕdc. Ako veľmi konkrétny nezištný osobný dar (modlitba, obeta, pôst) pomáha (hlavne mladým ľuďom) vypestovať si charakter, bojovať s vlastným egoizmom, objaviť radosť zodpovedného materstva a otcovstva, ktoré uschopňuje (najmä mladých) vidieť lásku a sex Božími očami. Učí systematickej modlitbe a užitočnej činnosti, posilňuje kontakt s Bohom. Pomáha nájsť hlboký zmysel asketických cvičení. Môže sa stať dôvodom zrodu spoločnej modlitby a obety lásky v rodinách (ak sa do tejto adopcie zapojí napr. veľká časť rodiny a spoločne sa modlia každodennú modlitbu za dané dieťa a jeho rodičov a pod.).


Kto si môže duchovne adoptovať nenarodené dieťa?

Každý človek – veriaci, rehoľníci, kňazi či biskupi, muži i ženy, a to v akomkoľvek veku. Jedine u detí je duchovná adopcia povolená iba pod vedením a starostlivosťou ich rodičov.


Koľkokrát sa môžem rozhodnúť duchovne si adoptovať dieťa?

Počet duchovne adoptovaných nenarodených detí nie je obmedzený za predpokladu, že bol splnený predchádzajúci záväzok.


Treba každý jeden raz dávať Bohu sľub?

Áno.


Možno si adoptovať naraz viac detí?

Nie, vždy iba jedno.


Vieme, akej národnosti bude adpotované dieťa?

Nie, dieťa vyberá sám Boh. O jeho/jej národnosti sa dozvieme až po smrti.


Existuje nejaká viditeľná istota, že Boh vypočuje moju modlitbu?

Naša istota sa vždy opiera o vieru v Božiu všemohúcnosť a neohraničené Božie milosrdenstvo. Len Boh dáva život a Jeho vôľou je, aby každé počaté dieťa žilo a bolo obklopené láskou rodičov.


Je potrebné zložiť sľub Duchovnej adopcie slávnostnou formou výlučne v kostole za prítomnosti kňaza?

Odporúča sa, aby sľuby boli skladané v slávnostnej forme za prítomnosti kňaza, hoci ich možno dávať aj súkromnou formou doma či v kostole – bez prítomnosti kňaza.


Ako možno zložiť sľub súkromnou formou?

Formulu sľubu treba prečítať pred krížom, vyobrazením Panny Márie alebo niektorého svätca a od toho momentu sa treba nasledujúcich deväť mesiacov modliť ľubovoľne vybraným desiatkom ruženca na úmysel za nenarodené dieťa, ktoré je v nebezpečenstve zabitia v lone svojej matky, ako aj za jeho/jej otca a matku. Odporúča sa zapísať si dátum začiatku duchovnej adopcie, aby bolo možné presne určiť jej koniec.


Preruší sa duchovná adopcia, ak sa denná modlitba na dlhší čas vynechá?

Dlhšia prestávka (mesiac alebo dva mesiace) prerušuje duchovnú adopciu. V takomto prípade treba obnoviť sľub a snažiť sa ho tentokrát naozaj splniť. V prípade kratšieho prerušenia treba v modlitbách jednoducho pokračovať a chýbajúci počet modlitieb sa v čase trvania duchovnej adopcie domodliť.


"Človekom je aj nenarodené dieťa. Veď Kristus sa privilegovaným spôsobom stotožnil s najmenšími (Mt 25,40). Ako teda nemožno vidieť Jeho osobitnú prítomnosť ešte v nenarodenom, medzi všetkými stvoreniami najmenším, najslabším, bez najmenšej možnosti a prostriedku ochrany, dokonca hlasu, ktorý by mohol pozdvihnúť na protest proti porušovaniu jeho základného práva na život."
Ján Pavol II.