Kristína Sandtnerová: Profesionálne rodičovstvo nie je práca, ale poslanie

Kristína Sandtnerová je mladou mamičkou, ktorá sa popri starostlivosti o svoje tri vlastné deti (vo veku 8, 5 a 2 roky) venuje profesionálnemu rodičovstvu. Ak ste o tejto forme ústavnej starostlivosti ešte nepočuli, nie ste sami. V našom rozhovore s Kristínou, ktorá má doma aktuálne už štvrté “profidieťa”, sa dozviete, čo “profirodičovstvo” obnáša a ako funguje domácnosť s “profideťmi”.

ilustračné foto

Na začiatok však zopár pojmov: Profesionálne rodičovstvo je starostlivosťou o dieťa, ktorá prebieha väčšinou v domácom prostredí profesionálneho rodiča, prípadne v rodinnom dome alebo v byte, ktoré na tento účel poskytne Centrum pre deti a rodiny (ďalej len CDR). Cieľom takejto starostlivosti je zabezpečenie náhradného rodinného prostredia, v ktorom má dieťa možnosť priblížiť sa v čo najväčšej možnej miere bežnému životu v rodine, pričom sa zohľadňujú jeho individuálne potreby. Viac o profesionálnom rodičovstve nájdete na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v časti Profesionálne rodiny.

Čo ťa priviedlo k profesionálnemu rodičovstvu?

Kristína Sandtnerová: K profesionálnemu rodičovstvu má priviedla moja túžba po bábätku. Rozviniem moju situáciu: keď som mala 18 rokov, moja vtedajšia gynekologička mi povedala, že pravdepodobne nikdy nebudem mať deti, pretože mám nábeh na polycystické vaječníky. Po rozhovore s mojím vtedajším priateľom – teraz už manželom – sme sa dohodli, že ak to tak bude, deti si adoptujeme. Neskôr, keď sme sa vzali, som po dvoch mesiacoch od svadby otehotnela. Cítila som neskutočnú radosť, no zároveň pokoru. Tehotenstvo prišlo dokonca skôr, ako sme plánovali. Reálne sme boli v tom, že moja šanca na otehotnenie je mizivá, a tak najprv dokončím vysokú školu, a až potom sa začneme snažiť o bábätko. Boh si to však zariadil inak. Neskôr, keď mal náš syn 8 mesiacov, som mala v srdci veľkú túžbu po ďalšom dieťati. Stále sme však mali na pamäti mne sľubovanú diagnózu. A tak, keď sa nám už dlhšie “nedarilo”, začala som si sama pre seba zisťovať, ako sa dá dostať k dieťatku. Z toho, čo som si naštudovala o adopcii, pestúnstve a profirodičovstve, jednoznačne vyhralo to posledné – profirodičovstvo. Po niekoľkomesačnom čakaní som teda nastúpila na prípravu na vykonávanie profesionálneho rodičovstva. Dva dni po nástupe na prípravu som zistila, ze som znova tehotná. Boh vyslyšal naše modlitby! K samotnému profesionálnemu rodičovstvu som sa teda dostala, až keď mal druhý syn rok a pol.

Čo všetko si musela splniť, aby si sa stala profirodičom?

Kristína Sandtnerová: Aby som sa stala profirodičom, ako prvé som musela absolvovať prípravu na vykonávanie profesionálneho rodičovstva. Po tejto príprave nasledujú pracovné pohovory v CDR. Tieto pohovory majú tri časti. Prvou je pohovor na pôde CDR, druhým je kontrola bytových podmienok u nás doma a posledným krokom je vyšetrenie u klinického psychológa, ktorý vás podľa výsledkov (ne)odporučí na túto prácu. Po tom, ako som dostala potvrdenie, že som spôsobilá na tento typ práce, CDR so mnou uzatvorilo pracovnú zmluvu.

ilustračné foto

Koľko detí ste už mali a aké to bolo? Ako sa znášali s vašimi vlastnými deťmi?

Kristína Sandtnerová: V súčasnosti máme doma štvrté profidieťa. Má dva roky. Moje vlastné deti ich vždy zobrali veľmi dobre. Nikdy na ne nežiarilili, dokonca náš najstarší syn nazýval jedno profidieťatko svojím bratom. Aj keď vedel, že u nás nepobudne navždy a za chvíľku už pôjde k svojej adoptívnej rodine.

Zažili ste s deťmi, o ktoré sa staráte, aj nejaké ťažšie chvíle?

Kristína Sandtnerová: Zažili a bolo ich hneď niekoľko. Pri bábätkách sú to hlavne zdravotné problémy, ktoré sa odhalia až u nás, keďže nemali absolvované vyšetrenia, kým boli v brušku biologickej matky.

Čo by si odporúčala rodičom, ktorí o profirodičovstve ešte len uvažujú? Je niečo, čo by si im chcela odkázať?

Kristína Sandtnerová: Ja beriem profirodičovstvo ako poslanie. Viem, že nie je cestou pre každého z nás. Je to preto, že Boh nás stvoril každého ako originál a nemôžeme všetci robiť rovnaké veci. Ak niekto teda uvažuje nad profesionálnym rodičovstvom, myslím si, že by mal prostredníctvom modlitby zistiť, či je to pre neho Božou vôľou. Profirodič totiž nedáva iba sám seba, ale ide s “kožou na trh”, ako sa hovorí. K nám domov pravidelne chodia návštevy z CDR; ako profirodič teda odhaľujem aj väčšiu časť môjho súkromného života vrátane svojej rodiny. A čo by som im chcela odkázať? Ak máte v srdci túžbu a je to Božia vôľa pre vás, treba ísť “do toho”. Pre mňa je profirodičovstvo “dobrou pôdou”, ktorá ma núti stále duchovne aj emocionálne rásť a vzdelávať sa v oblastiach výchovy a prístupu k deťom.

Ďakujeme za rozhovor!