image_380

Obhajcovia potratov označili 28. september ako „Medzinárodný deň bezpečného potratu“. Oslavovali však niečo, čo v skutočnosti neexistuje – a ani nikdy existovať nemôže, keďže bezpečný potrat je mýtus. Deň bezpečného potratu bol prvýkrát „oslavovaný“ v Latinskej Amerike a Karibiku v 90. rokoch, no v roku 2011 ho Women’s Global Network for Reproductive Rights (v preklade Globálna sieť žien pre reprodukčné práva) vyhlásila ako medzinárodný deň pripadajúci na 28. september. V Mexiku sa toto „oslavovanie“ veľmi podobá protestovaniu a podpaľovaniu policajtov. Potraty tu totižto nie sú 100 % legálne. Je to akt násilia, ktorý len podnecuje k ďalšiemu násiliu.

Potrat je násilný akt vraždy

Nikdy ho teda nemôžeme považovať za bezpečný, keďže pre minimálne jednu zo zúčastnených osôb končí smrťou.

V prvom trimestri sa nenarodené deti zabíjajú jedným z dvoch spôsobov: Ide buď o chemický potrat (potratovú tabletku) alebo o chirurgický zákrok. Potratová tabletka zabíja nenarodené dieťa v dvoch krokoch. Prvý krok predstavuje podanie tabletky Mifepristonu, ktorý blokuje prirodzený hormón progesterón. Ten má za úlohu stabilizovať sliznicu maternice. Dieťa je teda vyhladované a odstavené od prísunu živín, až kým nezomrie. Druhý podaný liek je Misoprostol, ktorý spôsobí kontrakcie a matka následne porodí svoje mŕtve dieťa. Keďže tento pôrod väčšinou prebieha doma, miesto posledného odpočinku mŕtveho dieťaťa je často záchodová misa a nakoniec kanalizácia.

Pri chirurgickom potrate počas prvého trimestra potratár roztiahne kŕčok maternice matky, kde pomocou odsávacieho katétera dieťa násilne vysaje silou až 20-krát väčšou, akú má bežný vysávač v domácnosti. Tieto bábätká sú živé, pohybujúce sa ľudské bytosti, ktoré môžu cítiť bolesť, dokonca vo väčšej miere ako dospelí ľudia. Zvyšky roztrhaných častí ich tela musia následne pracovníci potratového priemyslu poskladať späť, aby sa zabezpečilo, že všetky ich časti boli z tela matky odstránené a spočítané.

Počas druhého trimestra je najbežnejším typom potratu tzv. D&E – dilatačný a evakuačný potrat. Tento spôsob prebieha tak, že potratár roztiahne kŕčok maternice a pomocou dlhých svoriek odtrhne končatiny dieťaťa od jeho trupu. Vytiahne ruky aj nohy, rozdrví hlavičku a nakoniec vyberie aj zvyšné časti tela bábätka. Tieto deti sú schopné cítiť bolesť a od 21. týždňa sú dokonca schopné prežiť i mimo maternice.

V treťom trimestri sa vykonáva indukčný potrat, pri ktorom sa do srdca alebo do mozgu dieťaťa vpichne digoxín, ktorý zastaví jeho srdce. Matka následne porodí mŕtve dieťa, ktoré je vyhodené do koša na lekársky odpad.

Tzv. D&X – dilatačný a extrakčný je často označovaný ako potrat pomocou čiastočného pôrodu a na federálnej úrovni v USA je nelegálny. Dôkazy však poukazujú na to, že sa pravdepodobne i napriek tomu vykonáva. Pri tejto metóde sa živé dieťa porodí panvovým koncom, až kým nie je vidno spodná časť jeho lebky. Následne potratár prepichne spodnú časť hlavičky dieťaťa, ešte kým je v maternici, a vysaje mu mozog, čim dieťa zabije len chvíľku predtým, ako opustí pôrodné cesty.

Sestrička Brenda Pratt-Shaferová hovorí o tom, ako bola svedkom zákroku, ktorý vykonával potratár Martin Haskell:

„…[Potratár] vnikol kliešťami do ženy, schmatol nohy dieťaťa a priviedol ich do pôrodného kanála. Vysunul von telo dieťaťa, jeho ruky i nohy, vrátane krku, až po hlavu.

V tomto okamihu bola vnútri v tele ženy teda už len hlava dieťaťa. Telo dieťaťa sa pohybovalo. Jeho malé prsty sa zovreli. Kopalo nohami. Po celú dobu bola jeho malá hlavička stále uväznená vo vnútri v tele matky. Potom vzal doktor nožnice a vložil ich do zadnej časti detskej hlavy. Vytvoril nimi dieru. Potom do diery vsunul vysoko výkonnú saciu trubicu a ňou vysal mozog dieťaťa. Takmer som sa povracala, keď som sledovala, ako to robí.“

image_379

Na potratoch nie je nič bezpečné, ani humánne pre nenarodenú ľudskú bytosť, ktorá je priamym cieľom takéhoto násilia.

Potraty ubližujú ženám

Všetky spôsoby umelého ukončenia tehotenstva môžu ženám spôsobiť fyzickú ujmu na zdraví, bez ohľadu na to, ako skúsený potratár je. Dokonca aj známi, dlhoroční potratári spôsobili ženám také hrozné zranenia, že zdravotnícky personál na pohotovosti bol traumatizovaný. Neexistuje však spôsob, ako zistiť celkový počet takto zranených žien, pretože len približná polovica všetkých štátov USA je povinná hlásiť komplikácie súvisiace s umelým potratom.

Tu je však to, čo vieme: O potratovej tabletke, hoci je potratovým priemyslom propagovaná ako úplne bezpečná, sa zistilo, že je štyrikrát nebezpečnejšia ako chirurgický potrat v prvom trimestri. Nesie so sebou riziko spojené s menšími komplikáciami vrátane bolesti brucha, nevoľnosti, zvracania, hnačky, či bolesti hlavy. Tiež však prináša riziko vážnych komplikácií vrátane silného krvácania či dokonca smrti matky. Ženy môžu zomrieť (a aj zomreli) na infekcie alebo nediagnostikované mimomaternicové tehotenstvá po užití potratovej tabletky. Okrem toho má potratová tabletka vysokú mieru zlyhania, čo znamená, že ak bol potrat neúplný, očakáva sa, že žena podstúpi aj chirurgický potrat.

Fyzické riziká chirurgického potratu zahŕňajú perforáciu maternice, neúplný potrat (pri ktorom sú kúsky rozrezaného dieťaťa ponechané vo vnútri maternice ženy), prepichnuté orgány, krvácanie, tržné rany krčka maternice, život ohrozujúce infekcie, nutnosť hysterektómie a dokonca smrť matky.

Okrem spôsobenej fyzickej ujmy je však ešte viac žien poznačených emocionálnou a duševnou traumou. Popotratová trauma je bežná a prináša so sebou zvýšené riziko depresie, úzkosti, užívania drog, alkoholu a samovrážd. Týmito následkami trpia dokonca aj ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat po znásilnení.

Žena, ktorá užila potratovú tabletku po otehotnení zo znásilnenia, napísala: „Neexistujú slová, ktoré by mohli opísať tento depresívny a úzkostlivý pocit. Hlboko vo vnútri ma každý deň zabíja fakt, že to, čo som urobila, bolo veľmi hlúpe. Nemyslím si, že si niekedy dokážem odpustiť. Nielenže ma to prenasleduje, ale je to aj veľmi traumatizujúce. Ovplyvnilo to nielen moje pocity, ale aj môj život, a to mnohými spôsobmi… Ľutujem, čo som urobila. Keby som sa mohla vrátiť do toho dňa, nikdy by som to neurobila.“

Podľa jednej štúdie mali ženy, ktoré potratili svoje „nechcené deti“, až o 94 % vyššie riziko samovražedných myšlienok ako tie, ktoré v minulosti potrat nepodstúpili. Mali tiež o 270 % vyššiu pravdepodobnosť užívania alkoholu alebo závislosti.

Potrat môže ublížiť aj iným deťom

Hoci propotratový priemysel tvrdí, že umelé ukončenie tehotenstva umožňuje ženám byť lepšími matkami tých detí, ktoré už majú alebo ich budú mať, toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Niektoré ženy, ktoré zažili traumu po potrate, si všimli, že to negatívne ovplyvnilo ich schopnosť „prepojiť“ sa so svojimi narodenými deťmi, ako aj schopnosť vychovávať ich. V niektorých extrémnych prípadoch ženy zneužívali alebo dokonca zabili svoje už narodené deti kvôli smútku a pocitu viny v súvislosti s umelým potratom.

Renee Nicely mala „psychotickú epizódu“ deň po potrate, keď ubila svojho trojročného syna na smrť. Súdnemu psychiatrovi povedala, že „vie, že potrat je nesprávny“ a má pocit, že „by mala byť za potrat potrestaná“.

Súrodenci, ktorí sa dozvedia o matkiných potratoch, sú niekedy poznačení pocitom viny ako pozostalí, ktorí zápasia s myšlienkou, že im bolo dovolené narodiť sa, ale ich súrodencom nie.

Potrat je nebezpečný nielen pre nenarodené deti alebo matky, ale aj pre otcov, ktorí tiež trpia traumou z potratu. Rovnako pre súrodencov, ktorí môžu znášať ťarchu smútku svojich rodičov. Potrat nie je bezpečný a nikdy bezpečný byť nemôže. Je to mýtus živený spoločnosťou a potratovým priemyslom, ktorý sa s vidinou zisku nezastaví pred ničím.

Deň 28. september obhajcovia potratov označili ako tzv. „Medzinárodný deň bezpečných potratov“. Ale oslavovali niečo, čo neexistuje a nikdy existovať nemôže. Bezpečný potrat je totižto mýtus.

Zdroj: Liveaction.org, autor: Nancy Flanders, preklad: Lucia Krivosudská

Odber noviniek

Pripojte sa k našej iniciatíve! Prihláste sa na odber noviniek, modlitieb a zamyslení a pomôžte meniť atmosféru v našej krajine.