Potrat je násilie: Výpovede a videá z prostredia potratového priemyslu

UPOZORNENIE: Tento článok obsahuje obrázky obetí umelého potratu.

Umelý potrat je násilie. Bez ohľadu na to, o aký typ potratu ide, vždy sa jedná o útok na bezbranný ľudský život, pri ktorom sú použité násilné prostriedky. Jediným cieľom potratu je zabíjať. Zatiaľ čo niektorí potratári a obhajcovia potratov to popierajú a obviňujú pro-liferov z „terorizmu“, ak o potratoch takto hovoria; iní otvorenie priznávajú pravdu.

Potratová tabletka vyhladuje dieťa, resp. odstaví ho od prísunu živín, až kým nezomrie. Ženy tiež potvrdili, že potratová tabletka ich vystavila „násiliu na sebe samej“.

Chirurgický potrat v prvom trimestri sa vykonáva násilným otvorením krčka maternice, kde sací katéter vysaje dieťa po častiach silou 10-20-krát väčšou, akú má bežný vysávač v domácnosti. Ako vidíme na obrázku nižšie, aj keď je bábätko už len ťažko rozpoznateľné, jeho časti sa stále dajú spočítať, čím sa má zabezpečiť „úspešnosť potratu“.

Hrudný kôš 12-týždňového potrateného dieťaťa s neporušenou rukou a dlaňou. Umelý potrat bol vykonaný pomocou sacieho zákroku D&C (dilatácia a kyretáž).

Pri potrate vyvolanom v treťom trimestri sa dieťaťu injekčne podáva feticíd. Ide napríklad o digoxín alebo chlorid draselný, ktorý spôsobí zástavu srdca dieťaťa. O niekoľko dní nato matka porodí mŕtve dieťa.

Najčastejší druh potratu, ktorý sa vykonáva v druhom trimestri, je takzvaný D&E potrat – potrat metódou dilatácie a evakuácie, pri ktorom je dieťa doslova roztrhané na kusy. Dieťaťu sú odtrhnuté ruky a nohy, odrezaná hlava a rozdrvená lebka. Nedá sa to nazvať inak ako jasný násilný čin.

Tvár potrateného dieťaťa v 21. týždni (tzv. D&E potrat – formou dilatácie a evakuácie).

Niektorí potratári sú úprimní a otvorene priznávajú, čo robia. Potraty označujú za vraždu a násilie, dokonca sa podelili aj o ťažké momenty, ktorým čelia pri svojej práci.

„Je to násilie, je to človek, je to vražda.“

Počas panelovej diskusie na výročnom stretnutí Národnej potratovej federácie (The National Abortion Federation) sa potratárka Lisa Harrisová rozhovorila o fotkách z potratu a o tom, čo povedať tým, ktorí o nich stále pochybujú:

„Vlastne si myslím, že by tu malo byť menej popierania reality, ktorá je zachytená na tých fotkách, a viac uznania toho, že áno, je to tak trochu pravda. Na plod sa teda pozeráme všetci rovnakým pohľadom a obe strany sa môžu zhodnúť, že tu naozaj ide o násilie. Len proste priznajme, že je to násilie, je to človek, je to vražda.“

„Rýchlym trhnutím som nohu oddelila od zvyšku tela“

Lisa Harrisová dokonca potraty vykonávala aj počas vlastného tehotenstva – a to na deťoch, ktoré boli približne v rovnakom veku ako jej vlastné nenarodené dieťa. Spomína si na jeden takýto prípad:

„Videla som, ako z kliešťov visela malá nožička. Rýchlym trhnutím som ju oddelila. Presne v tom momente som pocítila kopnutie – trepotavé ,buch, buch’ vnútri mojej vlastnej maternice. Bol to jeden z prvých momentov, kedy som pocítila pohyb plodu. Zatiaľ, čo som v kliešťoch držala nožičku, v mojom bruchu sa udialo to ,buch, buch’. Okamžite mi z očí vyhŕkli slzy – bez toho, aby som si uvedomovala, čo sa vlastne deje. Bol to ohromujúci pocit – brutálna vnútorná odpoveď – okamžitá a neovplyvnená mojím tréningom či mojou feministickou ,pro-choice’ politikou.“

Lisa Harrisová bola premôžená pravdou o násilí potratu a o svojej spoluúčasti na zabíjaní nevinných detí – bez toho, aby mala čas ospravedlniť sama pred sebou to, čo robila.

„Na toto musím ísť do posilňovne“

Vo videu Centra pre medicínsky pokrok (The Center for Medical Progress) bývalá potratárka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo DeShawn Taylorová diskutovala o potratoch formou dilatácie. Porovnávala úsilie, ktoré je potrebné na odtrhnutie končatín nenarodeného dieťaťa zabitého digoxínom, a toho, ktoré je stále nažive.

Po tom, čo sa sťažovala, že musia previezť do nemocnice ženy po potrate, dodala:

„Výskum dokazuje, že digoxín neuľahčuje túto procedúru, ak ju robí niekto dobre trénovaný. Musím vám však povedať, že moje bicepsy to ocenia, keď digoxín zafunguje. Dokončenie mi už potom dlho netrvá, ale… chce to viac sily! Pamätám si, že keď som sa zaúčala, povedala som si: Och, tak na toto musím ísť do posilňovne!“

„Plod je malý húževnatý objekt a rozobrať ho… býva veľmi ťažké“

Potratárka Susan Robinsonová opísala hrôzu potratov a priznala, že iní lekári sa na potratárov pozerajú zhora ako na tých „najnižších z najnižších“. Vlastne na to majú aj dobrý dôvod. Medicína má byť o liečení, nie o zabíjaní. Ako Robinsonová vlastnými slovami priznala, umelý potrat je násilné zabíjanie:

„Plod je húževnatý malý objekt a rozobrať ho, myslím tým, rozobrať ho po prvýkrát je veľmi ťažké… Dostanete sa tam a poviete: Mám maternicu alebo plod? Dobre, je to plod. [efekt bodavého zvuku] Čo mám? Nič. Tak to skúsme znova.“

„Plod bol vystrašený… prudkým kopaním sa snažil dostať cez tú smrteľnú traumu“

Potratár, s ktorým bol robený rozhovor pre knihu „V núdzi a smútku: Život a smrť v potratovej nemocnici“ (In Necessity and Sorrow: Life and Death in an Abortion Hospital), hovoril o tom, ako staršie bábätká reagovali na jeho pokusy o zabitie. Tieto deti – schopné cítiť bolesť na konci prvého trimestra – si uvedomujú, keď niekto vtrhne do ich priestoru. Vysvetlil:

„Zrazu sme si všimli, že v čase infúzie fyziologického roztoku je v maternici zaznamenaná veľká aktivita. Neboli to prúdy tekutín. Očividne to bol plod, ktorý bol trápený soľným roztokom a prudkým kopaním sa snažil dostať cez túto smrteľnú traumu. Môžete tomu čeliť alebo povedať, že ide o kontrakcie maternice. To by však bolo klamstvo, keďže ako lekár zjavne viete, že to tak nie je.“

Potraty s použitím fyziologického roztoku sa už zvyčajne nevykonávajú, ale ak dieťa takto reaguje na prehltnutie soľného roztoku, môžeme si predstaviť jeho reakcie, keď sú mu počas D&E potratu (formou dilatácie a evakuácie) odtrhnuté ruky a nohy.

„Vytiahne obličky a srdce…“

V utajenom videu Centra pre medicínsky pokrok (The Center for Medical Progress) Dr. Amna Dermishová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo v Texase hovorila o jednej zo zamestnankýň, ktorá pracuje na obnovení „produktov počatia“.

Dermishová: Jedna z našich osôb sa skutočne venuje vývoju orgánov. Centrum pre medicínsky pokrok: Och, naozaj? Dermishová: Áno, vytiahne obličky a srdce. Srdce často vidíme už v deviatom týždni a ona ho vždy nájde.

Hoci potratový priemysel ženám o vývoji plodu každodenne klame, potratové pracovníčky dobre vedia, že zabíjajú živé ľudské bytosti s tlčúcim srdcom už v deviatom týždni.

„Je to naozaj barbarské“

V knihe „MUDr.: Doktori hovoria o sebe“ (M.D.: Doctors Talk About Themselves) anonymný potratár hovoril o brutalite umelých potratov. Ukázal, že si je plne vedomý vraždenia ľudskej bytosti. Povedal:

„Nikto nechce robiť potraty po desiatom týždni, pretože vtedy už vidíte črty dieťaťa, ruky, nohy. Je to naozaj barbarské. Vykonal som ich niekoľko tisíc a je z toho značný finančný prínos, no zároveň mám pocit, že som poskytol dôležitú službu. Jediný spôsob, ako som však schopný potrat vykonať, je, ak považujem za svoju pacientku iba ženu a o dieťati neuvažujem vôbec.“

„Nerozdrvím tú časť, v podstate to rozdrvím nižšie“

V prvom videu Centra pre medicínsky pokrok bývalá riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo novinárom prezradila, že vedela, ako vykonať umelý potrat dieťaťa a zároveň zachovať jeho orgány nepoškodené.

Vysvetlila tiež, akým hrozným spôsobom to robí:

„Povedala by som, že veľa ľudí chce pečeň… A z tohto dôvodu veľa potratárov robí potrat pod ultrazvukom, aby vedeli, kam tie kliešte dávajú. Boli sme veľmi dobrí v získaní srdca, pľúc, pečene. Vieme to. Takže tú časť nerozdrvím, v podstate to rozdrvím dole, hore a uvidíme, čo všetko získam neporušené.“

„Bolo to chrupnutie… Boli to malé kúsky lebky?“

V tajnom videu pre Centrum pre medicínsky pokrok sa potratárka Savita Gindeová zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo v Rocky Mountains rozprávala s novinármi v utajení, ktorí predstierali, že sú potenciálni kupci častí tela plodu. Po stretnutí s Dr. Gindeovou boli novinári prevezení do patologického laboratória v potratovom zariadení. Spoločnosť pre plánované rodičovstvo demonštrovala „kvalitu“ častí tela plodu, ktoré boli získané v ten deň. Ozval sa praskavý zvuk:

Kupujúci: Bolo to chrupnutie…, boli to malé kúsky lebky? Zdravotný asistent: Mhm. Chcem vidieť len jednu nohu. Tu je noha. Dr. Ginde: Je to dieťa. Kupujúci: To je srdce? Lekársky asistent: Myslím, že áno, tuto je srdce… Ak sa tam dostanem, prstami to rozpučím.

Potratári sú si teda plne vedomí násilia, ku ktorému dochádza pri každom umelom potrate, no tento priemysel to dokáže rýchlo zamiesť pod koberec. Pretože kým je pravda skrytá, potratový priemysel si môže naďalej profitovať z násilných úmrtí nevinných detí. Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre túto pretrvávajúcu brutalitu potratov. Musí vyjsť na povrch.

Zdroj: Liveaction.org, autor: Nancy Flanders, preklad: Lucia Krivosudská