Matka smúti za dcérou, ktorá zomrela po legálnom potrate: „Na toto som nebola pripravená“

Ženy niekedy zomierajú aj po legálnych potratoch. Dokument Life after Abortion (Život po potrate), ktorý režíroval Brian Barkley, priniesol osobné svedectvá o dvoch úmrtiach po legálnom potrate.

Jedna žena rozprávala príbeh o svojej dcére Laure, ktorá zomrela v nemocnici po nevydarenom legálnom potrate. Nočná mora matky sa začala, keď dostala hovor z telefónneho čísla svojej dcéry:

Na displeji sa zobrazilo, že volá Laura. Vždy sme sa veľmi tešili, keď sa ozvala. Bola pre nás takou radosťou. Keď som však zdvihla telefón, nepočula som Laurin hlas. Počula som krik a plač. Dokázala som rozoznať iba štyri slová: „Laura“, „nedýcha“, „pohotovosť“ a „potrat“.

Matke zavolala Laurina kamarátka, aby jej oznámila, že Laura je v nemocnici. Rodičia o potrate nič nevedeli.

Matka okamžite zavolala do nemocnice a spojili ju s lekárom, ktorý Lauru ošetroval. Jej strach ešte vzrástol, keď lekár začal opisovať všetky kroky, ktoré zdravotníci podnikli, aby Laure pomohli po jej príchode do nemocnice. Potom lekár povedal: „Je preč.“

Matka hovorí, že tieto dve slová ju „zasiahli ako hrom“. Dodáva: „Keď to povedal, akoby z miestnosti, kde som bola, vysali všetok kyslík.“

Spomína si na pohľad na telo svojej dcéry:

Do nemocnice sme prišli o druhej ráno. Lauru previezli do márnice. Nežila som izolovaný, bezproblémový život, ale na toto som nebola pripravená. Vidieť svoju krásnu dcéru, ako ju vyvážajú na nosidlách vo vaku na mŕtvoly… Keď ten vak rozopli, ležala tam moja krásna dcéra so všetkými hadičkami, ktoré boli k nej ešte pripojené…

Ďalšie svedectvo pochádza od zdravotnej sestry menom Dawn. Opísala nasledujúci príbeh:

Som zdravotná sestra a pracujem na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pred niekoľkými rokmi prišlo do našej nemocnice mladé dievča so svojím priateľom. Dva dni predtým podstúpila umelý potrat. Silno krvácala a mala horúčku. Okamžite ju vzali na operáciu a nakoniec jej museli odstrániť maternicu. Po operácii ju previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde napokon zomrela.

Keď rodičia prišli do nemocnice, videla som jej otca, ako leží cez posteľ svojej dcéry a plače, že už nikdy nebude počuť jej hlas ani sa s ňou rozprávať.

Nie je možné presne vedieť, koľko žien zomiera po legálnych potratoch. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) síce vedie štatistiky, no tie nemusia byť presné.

List od Judy Lewis Gerberdingovej z Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb adresovaný pánovi Walterovi M. Weberovi priznáva, že tieto údaje môžu byť výrazne podhodnotené. V liste sa uvádza:

CDC uznáva, že napriek snahám zaznamenať všetky úmrtia matiek (vrátane tých súvisiacich s umelým potratom) v Spojených štátoch, niektoré zostávajú nezaznamenané. Samotné úmrtie je síce hlásené, no presné informácie o príčine nemusia byť uvedené. CDC odhaduje, že úmrtia matiek vo všeobecnosti [vrátane úmrtí v dôsledku umelého potratu] sú podhodnotené o 30 až 150 %. Povaha sledovacích systémov sťažuje získanie úplných údajov… Tieto systémy sú dobrovoľné (CDC neposkytuje finančnú odmenu za údaje) a spoliehajú sa najmä na úmrtné listy, ktoré môžu, ale vôbec nemusia obsahovať informáciu, že úmrtie súviselo s umelým potratom.

Podľa tohto listu môže byť teda o 30 až 150 % viac úmrtí po legálnom umelom potrate, než uvádzajú oficiálne štatistiky CDC. Ide o závažné priznanie priamo od Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb.

Gerberdingová ďalej uvádza, že CDC okrem úmrtných listov sleduje aj mediálne správy o úmrtiach po umelom potrate. Hlavné médiá však neprejavujú veľký záujem poukazovať na riziká legálnych potratov. Napríklad prípad potratára Kermita Gosnella — ktorý usmrtil dve ženy pri legálnych potratoch — bol medializovaný len minimálne, kým sa neozvali pro-life aktivisti.

Pozn. List Gerberdingovej bol citovaný v nóte „amicus curiae“ (tú podáva osoba, ktorá nie je stranou daného prípadu a môže poskytnúť informácie o právnych otázkach) kongresmana Rona Paula a Asociácie amerických lekárov a chirurgov v prípade Najvyššieho súdu Gonzalez vs. Carhart. Hoci bol tento list napísaný v roku 2006, spôsob zberu štatistík o potratoch a úmrtiach sa odvtedy vôbec nezmenil. Je teda nanajvýš pravdepodobné, že úmrtia žien sú stále podhodnotené.

Zdroj: Liveaction.org, autor: Sarah Terzo, preklad: Martina Kostolanská