Hovorí sa, že veľké veci vždy vyzerajú na prvý pohľad ako nemožné... až pokým ich niekto neurobí. Život koordinátora chorvátskej verzie kampane 40 dní za život Ante Čaljkušića je toho dôkazom. Príbeh tohto bývalého katechéta, z ktorého je dnes jeden z najznámejších chorvátskych pro-life lídrov, napísal sám Boh. Necháte sa inšpirovať aj Vy?

Ante_and_Petra_with_bishop_Pozai_.jpg

Čo Ťa podnietilo k myšlienke odštartovať projekt 40 dní za život v Chorvátsku?

Ante Čaljkušić: Krátko potom, ako som sa zoznámil s mojou (teraz už manželkou) Sárou, sme obaja v srdci cítili, že chceme niečo urobiť pre nenarodené deti. Keďže sme obaja poznali otca Marka Glokovića (zakladateľa asociácie Bethlehem, ktorý sa stará o ženy, ktoré chcú donosiť svoje nenarodené deti), spýtali sme sa ho, či nemá záujem o nakrútenie dokumentárneho filmu o asociácii Bethlehem. Našim nápadom bol nadšený a projekt schválil. Tak sme rýchlo začali s nakrúcaním. Film sa volá Embrace Life a mal veľmi dobrú odozvu u divákov. Týmto si ma apoštolát života celkom získal. Snažil som sa asociáciu ešte viac zviditeľniť, predával som knihy o ochrane života, zháňal som peňažné príspevky i zásoby pre deti: chodúle, nosiče či plienky...

Po nejakom čase ma kamarát oslovil s nápadom odštartovať projekt 40 dní za život v Chorvátsku. Zasadil mi do hlavy veľkého chrobáka J. Asi dva mesiace pred Vianocami 2013 som sa začal modliť k Pánovi, aby ma použil na šírenie dobrej správy a evanjelizácie – a to podľa Jeho vôle. V srdci som cítil silný impulz urobiť niečo pre našu krajinu. Zveril som Sáre moju túžbu a prosil som Pána o odpoveď, či mám pokračovať v práci katechétu na škole, ktorú som dovtedy vykonával - alebo začať s projektom 40 dní za život...

Počas večernej svätej omše na Vianoce 2013 sme so Sárou stretli našich priateľov a pozvali sme ich k nám domov. Uprostred večera ma jeden z kamarátov podporil v myšlienke iniciovať 40 dní za život u nás. Odvetil som, že by som musel zanechať prácu katechéta, aby som sa mohol venovať projektu naplno. "Ak je to Božia vôľa, Ante, neboj sa, On sa postará," povedal mi.

Všetci štyria sme sa posadili pred detskú postieľku a pohrúžili sa do hlbokej modlitby. Cítili sme pokoj a prítomnosť Ducha Svätého. Po chvíľke otvoril kamarát Bibliu a prečítal dvanásty až štrnásty verš zo siedmej kapitoly Druhej knihy Kroník: "Vypočul som tvoju modlitbu a vyvolil som si toto miesto za obetný dom. Ak uzavriem nebesá, že nebude dažďa, alebo ak prikážem kobylkám, aby vyžrali zem, alebo pošlem na svoj ľud mor, a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom, sa skloní a bude sa modliť, bude hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest, ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím."

Hoci daný úryvok priamo nesúvisel s problematikou potratov, dával nám nádej, ktorá nás podnietila konať hneď na nasledujúci deň. Rozhodli sme sa ísť do 40 dní za život naplno a nepoľaviť, ak by to mala skutočne byť Božia vôľa. V mojom rozhodnutí ma zároveň utvrdilo promo video 40 dní za život, ktoré sme našli na internete. Na chrbte som pocítil zimomriavky, keď som zistil, že hlavný slogan celej iniciatívy je presne ten istý verš z Druhej knihy Kroník, ktorý sme počuli v predchádzajúci deň! So Sárou sme to považovali za priame znamenie Božej vôle.

Ante__aljku_i_.jpg

Zažil si aj nejaké ďalšie znamenia, ktoré Ťa utvrdili v rozhodnutí venovať sa projektu na plný úväzok?

Ante Čaljkušić: Už krátko po prvom stretnutí potenciálnych priaznivcov, ktoré sme spoločne zorganizovali, bol o projekt veľký záujem. Boli sme nadšení; podarilo sa nám dať dokopy prvý tím! V tých dňoch ma navyše oslovila istá rehoľná sestra s prosbou o pomoc jednej tehotnej žene, ktorá chcela ísť na potrat. Po spoločnom rozhovore však zmenila názor a rozhodla sa dieťatko si nechať! Tesne pred začiatkom prvej kampane stretol môj najlepší kamarát jej priateľa na adorácii, ktorú sme organizovali. Zosobášili sa o sedem mesiacov a odvtedy sú spolu!

V prvý deň kampane ku mne Boh opäť prehovoril. O pol siedmej ráno sme začali modlitbami pred nemocnicou. Netušili sme, aká bude reakcia ľudí. Priznám sa, trochu som sa obával, ako to celé dopadne. Navyše som v ten deň aj meškal... Keď som prišiel na naše miesto, začali sme sa modliť. Hlavou mi vírili nevyslovené otázky: "Pane, ako to celé dopadne? Bude to fungovať? Má to vôbec zmysel?" V tej chvíli preletela poza môj chrbát biela holubica a mňa premklo silné presvedčenie, že Boh sa o celú chorvátsku kampaň postará. Všetci dobrovoľníci boli v to ráno plní radosti. Odvtedy som si stopercentne istý, že to bola Božia vôľa, ktorá umožnila rozšírenie 40 dní za život aj do Chorvátska. Verím, že známa evanjeliová udalosť zostúpenia Ducha Svätého v podobe holubice na Ježiša pri krste v rieke Jordán bola podobná tej našej. Áno, bol to holub... no pre nás bol ozaj výnimočný.

Verím, že Božia odpoveď na moje modlitby i mnoho iných znamení sú vonkajším prejavom faktu, že Boh má s nami výnimočný plán: obnoviť Chorvátov práve skrze 40 dní za život. Som prekvapený, ako rýchlo sa projekt rozšíril a ako veľa dobrého ovocia prináša. Som presvedčený, že projekt rovnako mení každú krajinu, v ktorej sa uskutoční. Z môjho pohľadu je chorvátska kampaň 40 dní za život určite Božím plánom; veď mení našu spoločnosť k lepšiemu.

fall2015croatia7.png

Prečo je podľa Teba americká kampaň taká úspešná aj v našom, európskom kontexte?

Ante Čaljkušić: Áno, verejné modlitby pred nemocnicami nie sú v našom zmýšľaní (a ani v našej spoločnosti) celkom bežné. Konštatovanie, že americká modlitebná iniciatíva typu 40 dní za život nemôže byť u nás úspešná však nie je pravda. Každá krajina, ktorá sa rozhodne zapojiť do medzinárodnej kampane 40 dní za život individuálne prispôsobuje všetky aktivity svojmu prostrediu tak, aby základná myšlienka kampane zostala nezmenená.

Projekt je úspešný, lebo je vo svojej podstate jednoduchý. Jeho pilierom sú tri základné prvky: modlitba, pôst a zapojenie spoločnosti. Samotné modlitby pred nemocnicami prebiehajú v pokojnej atmosfére. V zhode s princípmi novej evanjelizácie nás Kristus povoláva, aby sme pomáhali ľuďom v núdzi a išli na miesta, kde vládne nespravodlivosť, temnota a zlo... Nemocnice, v ktorých sa vykonávajú potraty, odhaľujú tvrdú realitu našej spoločnosti. Celá spoločnosť však interrupcie žiaľ akceptuje. Pýtam sa, prečo?

Naša komunita v Chorvátsku zároveň aktívne pomáha ženám a ich nenarodeným deťom aj mimo kampane – a to po celý rok. Vďaka projektu sa stretávame s mnohými ľuďmi. Naším cieľom je, aby sa pro-life posolstvo projektu dostalo ku každému jednému človeku.


Pokračovanie v druhej časti.

Ďakujeme za rozhovor!

Preklad: Ivana Mokrášová
foto: archív Ante Čaljkušića