V júni 2018 bol hneď vedľa vstupu do kláštora kapucínov pri zastávke Zochova v Bratislave osadený pamätník venovaný nenarodeným deťom, ktorý okoloidúcim pripomína nekonečnú cenu každého ľudského života. Autorom myšlienky a celej koncepcie pamätníka je brat Karol Baran, OFMCap; autorom bronzovej slzy je amatérska sochárka Iveta Halajová.

IMG_20180725_181216.jpg

Podoba pamätníka

Pri vytváraní pamätníka sa autor opieral o 4 nosné piliere: V prvom rade je to písmeno gréckej abecedy Tau, ktoré je symbolom Ježišovho kríža a teda aj Jeho utrpenia a víťazstva nad smrťou. V rade druhom ide o meď, ktorá je súčasťou bronzu, z ktorého je pamätník zhotovený. Tento materiál bol získaný z predaja medi zo striešok okien, ktoré v kláštore kapucínov menili. Zatiaľ čo meď môže byť "recyklovaná" a využitá viackrát, žena má len jedno rozhodnutie, ktoré sa nedá zmeniť. V neposlednom rade je kľúčové nielen Ježišovo nanebovstúpenie, ale aj naše očakávanie Jeho druhého príchodu. V tejto súvislosti brata Karola inšpiroval aj text Evanjelia podľa Matúša 25, 40: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“

Dôvody osadenia pamätníka

Je dôležité si uvedomiť, že život každého človeka je veľmi vzácny. Nenarodené deti nie sú výnimkou. Ten, kto je pri potrate najviac poškodený paradoxne nie je žena, ale jej počaté dieťa. To si musíme uvedomiť ako prvé. Až následne si totiž nesie v sebe dôsledky žena, jej rodina, príbuzní, lekári, asistujúce sestry a spoločnosť...

Božie prikázanie hovorí jasne: „Nezabiješ!“ (Ex 20, 13). Napokon aj dokument II. Vatikánskeho koncilu sa k tomu vyjadril tiež jasne: „Najmä v našich časoch je naliehavo potrebné, aby sme sa stali blížnymi každému človeku bez výnimky a aby sme mu preukazovali činorodú službu, keď k nám prichádza, či už ide o starca opusteného od všetkých alebo o cudzieho robotníka, ktorým sa nespravodlivo pohŕda, či o exulanta, o nemanželské dieťa, nevinne trpiace za hriech, ktorého sa samo nedopustilo, alebo o hladujúceho, ktorý apeluje na naše svedomie, pripomínajúc nám Pánove slová: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Všetko, čo je proti samému životu, teda vraždy každého druhu, genocídy, potraty, eutanázia (...) všetky tieto a im podobné veci sú naozaj hanebné činy a poškvrňujú civilizáciu (...) a napokon sú ťažkou urážkou Stvoriteľa.“ (GS 27)

To, že je v popredí útoku nevinné nenarodené dieťa, ktoré sa nevie brániť, by sme nemali prehliadať. Poslúžiť nám môžu dva texty pápeža Františka, ktoré sa týkajú tejto oblasti.

Prvý adresoval kapucínom a ľuďom prítomným v San Giovani Rotondo, kde dal silný impulz v prospech úcty k ľudskému životu, osobitne tých najslabších členov spoločnosti, ktorými sú nenarodení, chorí a starí ľudia. Pápež doslovne povedal: „Kto sa stará o maličkých, stojí na strane Boha a víťazí nad kultúrou skartovania, ktorá naopak miluje mocných a chudobných považuje za zbytočných. Kto uprednostňuje malých, ohlasuje proroctvo života proti prorokom smrti každej doby, aj dnes, keď skartujú ľudí, skartujú deti, starcov, pretože nie sú užitoční. V detstve nás v škole učili o dejinách Sparťanov. Vždy mnou otriaslo to, čo nám hovorila učiteľka, že keď sa narodilo dieťa nedobre vyvinuté, priniesli ho na zráz vrchu a odtiaľ ho zhodili, aby viac nebolo týchto maličkých. My deti sme hovorili: Aká ukrutnosť! Bratia a sestry, my robíme to isté, s väčšou krutosťou, s väčšou vedou. To, čo nie je užitočné, to, čo neprodukuje, treba zahodiť. Toto je kultúra skartovania, maličkí sú dnes nechcení. A preto je Ježiš ponechaný bokom.“

Druhý text adresoval celej Cirkvi v exhortácii Gaudete et exsultate, kde píše: „Obrana nevinného nenarodeného musí byť zreteľná, pevná a vrelá, pretože je v hre dôstojnosť ľudského človeka, ktorý je vždy posvätený, čo vyžaduje lásku ku každému človeku bez ohľadu na jeho vývoj.“ (bod 101)

Z debaty však netreba vynechávať zodpovedných, a teda štát. Naše zákony hovoria jasne: žena nemusí udať žiadny dôvod na prerušenie tehotenstva do 12. týždňa. („Zákon Slovenskej národnej rady z 23.októbra 1986 o umelom prerušení tehotenstva v znení Zákona 419/1991 Zb. udáva: „§ 4 Podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva: Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“)

Pamätník nenarodeným je pozvaním pre všetkých okoloidúcich. Je miestom prvého zastavenia sa a vzdania úcty tým, ktorým sa jej v dnešnom konzumnom svete nedostáva. Pamätník sa nachádza na mieste, ktorým denne prejde množstvo ľudí a tým má potenciál upútať pozornosť. V mnohých ľuďoch môže prehodnotiť a scitlivovať postoje k nenarodenému človeku. Miesto je pozvaním vzdať úctu počatému životu, ktorému sa podpory ani práva na holý život v našej krajine ešte nedostalo. I keď len zapálením sviečky... prijmete toto pozvanie aj vy?

Informoval: Karol Baran OFMCap