Štyrikrát dostala termín na potrat, no Boh zasiahol a zachránil jej syna

Ezekiel a Jessica. Archív Jessicy Barnesovej.

Jessica Barnesová mala 21 rokov, študovala a chodila s mužom, ktorý zápasil s drogovou závislosťou, keď zistila, že je tehotná. Aj keď bola kresťanka a vždy zastávala postoj za život, cítila sa zahnaná do kúta. Naplnená strachom neverila, že by mohla byť matkou pre svoje dieťa.

„Keď vás zatlačia do kúta a ste tam… viete… tak som začala zvažovať potrat,“ rozpovedala svoj príbeh pre Live Action News. „Moja kamarátka Danielle mi ako jediná hovorila: ‚Jessica, nemôžeš ísť na potrat. Nikdy si to neodpustíš.‘“

Jessica vyrástla v náhradnej starostlivosti a jej biologickí rodičia ju využívali ako trofej v ich vzájomných bojoch. Keď mala 11 rokov, otec jej povedal, že pôvodne mala byť len „jedným z ďalších potratených detí jej matky“. Povedal jej, že by mu mala byť vďačná za svoj život. Jessica sa o tom rozprávala s matkou a tú to zlomilo, povedala dcére, že Boh jej to už odpustil. Neskôr jej matka bohužiaľ spáchala samovraždu. A teraz bola Jessica sama tehotná a zvažovala potrat, nemala peniaze a ani rodinu, na ktorú by sa obrátila. Myslela si, že ak by sa jej dieťa narodilo, skončila by s ním na ulici. „Cítila som kvôli tomu viac viny ako kvôli potratu,“ vysvetlila.

Vedená strachom si vybavila termín na potratovej klinike Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, no keď tam prišla, dostala úzkostný záchvat. Cestou vo výťahu začala cítiť úzkosť a keď zbadala nápis ‚Spoločnosť pre plánované rodičovstvo‘, nedokázala vstúpiť dnu. Vedela, že len čo by tam vošla, celý proces by začal a ona by znecitlivela a dovolila, aby sa to stalo. Odišla.

Malý Ezekiel. Archív Jessicy Barnesovej.

Neskôr dostala druhý a tretí termín. Zakaždým sa stalo to isté. Kvôli úzkosti tam nedokázala vkročiť. Nakoniec zavolala na kliniku Spoločnosti pre plánované rodičovstvo a dostala štvrtý termín na potrat. „Povedala som im, že tentokrát to už naozaj urobím a oni mi odpovedali: ‚Dobre, aj tak je to už posledný legálny termín, ak neprídete teraz, už ho nebudeme môcť vykonať.‘

A tak som povedala Bohu: ‚Naozaj pôjdem na potrat, nemôžem mať toto dieťa. Nedokážem sa oň postarať a tak si to budem musieť neskôr odpustiť a Ty mi tiež budeš musieť odpustiť.‘“ pokračovala. „Povedala som Bohu, že ak nechce, aby som šla na potrat, bude ma v tom musieť fyzicky zastaviť, pretože sa zatvrdím a urobím to, aj keď som bola absolútne proti tomu.“

Cestou na kliniku prešla spolu s otcom dieťaťa k výjazdu, ktorý smeroval až k parkovisku Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Pri prechode výjazdom stratili kontrolu nad autom a skončili na kraji cesty s defektom. Otec dieťaťa povedal, že v kufri má rezervnú pneumatiku, no keď otvoril kufor, zistil, že táto nová pneumatika bola prázdna.

Jessica sa pozrela na veľké hodiny na budove pod cestou a videla, že už prešlo päť minút od jej termínu na potrat. Zmeškala to. Povedala mu, aby nasadli do auta, pretože ona na potrat nejde.

„V tom momente ma zasiahol absolútny pokoj a už som nezapochybovala. Vedela som, že nech sa stane čokoľvek, bude to v poriadku. […] Môj syn sa volá Ezekiel, čo v preklade znamená ‚Boh posilňuje‘ a každý, kto sa s ním stretol, hovorí, aké je to úžasné dieťa,“ dodala.

Ezekiel má teraz 11 rokov. Barnesová je vďačná Bohu za to, že bojoval za život jej syna a hovorí o ňom ako o „veľmi výnimočnom“ a absolútne „nesebeckom“ chlapcovi.

Stále sa snaží pomáhať druhým, napríklad aj tým, že daroval prepitné servírke vo výške jediného narodeninového darčeka, ktorý dostal počas pandémie koronavírusu, pretože Jessica, tiež zamestnaná ako servírka, nemohla pracovať a Ezekiel nemohol mať narodeninovú oslavu. Od svojej tety dostal 50-dolárovú bankovku. Po znovuotvorení reštaurácií navštívili svoj obľúbený podnik.

„Povedal mi: ‚Mami potrebujem svojich 50 dolárov. Chcem dať našej servírke mojich 50 dolárov, ktoré som dostal na narodeniny.‘ […] Odpovedala som mu, nech jej dá prepitné vo výške 10 dolárov. Je to veľmi pekné. […] Ezekiel povedal: ‚Nehovor mi, čo mám robiť so svojimi peniazmi, pretože Boh mi hovorí, čo robiť. […] Nechcem byť netaktný.‘ […]“ spomína ďalej Jessica.

Ezekiel a Jessica. Archív Jessicy Barnesovej.

Keď sme odchádzali, spomalila som pri výjazde. Vysvetlila som mu, že chcem vidieť, či si všimla, že jej dal prepitné 50 dolárov. Dúfam, že to ocení. Ja by som to ocenila. Rozplakala by som sa. Ezekiel mi odpovedal: ‚Nesnaž sa vidieť jej reakciu. […] Nerobíme to kvôli tomu. Robíme Božie diela a my nevieme, na čo tie peniaze potrebuje.‘“

Barnesová hovorí, že ak by si prešla potratom, život bez jej syna by bol bezvýznamný. Chce, aby si ženy, ktoré sú tehotné, vystrašené a zvažujú potrat, túto voľbu rozmysleli.

„Nie je to vina toho dieťaťa. Vždy by ste si mali zvoliť život pre svoje dieťa. […] Je to osoba. […] Potrat som zvažovala jedine zo strachu,“ priznáva. „To pochádza od zlého, preto Boh musel bojovať za môjho syna a pripomenúť mi, aby som sa nebála, pretože všetko bude v poriadku.“

Zdroj: Liveaction.org, autor: Nancy Flanders, preklad: Lucia Kresanová