V dňoch 3. – 4. júna sa v nemeckom Stuttgarte uskutočnilo Sympózium európskych lídrov projektu 40 dní za život. Zo Slovenska sa sympózia zúčastnila 5-členná delegácia aktivistov. Prinášame vám reportáž Martina Popreňáka, jedného z účastníkov, ktorý vám priblíži, ako to na tomto sympóziu vyzeralo.

image_392 Zľava Katka, Martin, Shawn Carney a Zuzka

Milí čitatelia,
rád by som vám priblížil dobrodružstvo 5 Slovákov (2 Zuziek, Katky, otca Dušana a mňa, Martina), ktorí počas prvých júnových dní pricestovali do jedného z najväčších miest Nemecka – Stuttgartu. Cieľom však nebola obyčajná dovolenka, lež európske stretnutie lídrov kampane 40 dní za život. Hoci tento článok píšem sám, určite sa na mňa moji spoločníci nebudú hnevať, keď napíšem, že toto sympózium nás všetkých nie len namotivovalo, povzbudilo, duchovne posilnilo, no tiež dodalo pokoj pri pohľade na toľkých ľudí s rôznymi zvykmi, jazykmi, výzorom, ale s rovnakým odhodlaním zastať sa každého počatého človeka.

Štvrtok, 1.6.2022

Pôvodne mala naša cesta do Nemecka začať až v piatok ráno. Preto som bol mierne prekvapený, keď som sa pár dní pred odchodom z mailu otca Dušana dozvedel o prenocovaní u Katky v Bratislave. Nebol to však vážny problém, a tak sa moja cesta začala už vo štvrtok podvečer, keď ma prví dvaja cestujúci - Košičania Zuzka a otec Dušan Škurla - vyzdvihli v Spišskej Novej Vsi. Z menších nedorozumení, ktoré sa objavili počas cesty, nás vyslobodil telefonát ďalšej Zuzky zo Žiliny, ku ktorej nás diaľnica priviedla asi o hodinu. Hneď po zvítaní si naše dve Zuzky sadli (väčšina sme sa dovtedy naživo nevideli), a tak sme v dobrej nálade išli až do finálneho miesta tohto dňa – do Bratislavy.

image_397 Po príchode nás čakala slávnostná večera

Krátko pred Bratislavou sa naše auto na pár minút zastavilo u Dušanovho spolubrata v kňažskej službe, a po tomto milom spríjemnení dňa (konečne) nasledovalo privítanie Katky a jej dcérky. S vedomím si náročnosti zajtrajška naše lampy zhasli hneď, ako to bolo možné, čím sa dnešný úspešný deň skončil.

Piatok, 2.6.2022

Všetky 3 rána počas našej misie mali jednu spoločnú vec: skoré vstávanie. Dnes zvonil budík o 5:15. Nie kvôli mimoriadne skorému odchodu, ale kvôli oveľa milšej veci. Keďže z inštrukcií, ktoré nám boli dané, nebolo na 100 % isté, či v Stuttgarte bude zaručená katolícka svätá omša, nenechali sme nič na náhodu a prišli na 6:00 do Kostola Božského Srdca Ježišovho. Po konci svätej omše nasledoval návrat ku Katke, rýchle raňajky a okolo ôsmej hodiny sa dvere za nami zatvorili. Po doplnení benzínu sa naše oči poslednýkrát pozreli spoza okna auta na Slovensko. V momente, keď sa otočili, boli pred nami už len nemecké názvy. Bolo nám jasné, že sme za hranicami a slovenčinu budeme musieť v najbližšom období vymeniť za angličtinu.

image_394 Prezentácia otca Dušana Škurlu

Aby som zbytočne nestrácal čas, cestu poviem v krátkosti. Nestalo sa našťastie nič neočakávané. Sprevádzala nás krásna rakúska a nemecká príroda. Pár prestávok rozhodne padlo vhod a okrem toho len dodám, že pod ochranou Panny Márie sme sa síce spotení (5 ľudí v jednom aute po dobu 10 hodín nie je sranda), no s radosťou v srdci dostali až do hotela Marriott v Stuttgarte, kde sa sympózium konalo.

Čakala nás tam veľmi priateľská obsluha. Na izby sa tiež sťažovať nemôžeme. Osobne som v takých krásnych ešte nebol, a asi ani tak skoro nebudem. Krátko po sprche a vybalení sme absolvovali druhú bohoslužbu, nakoľko bola aj táto nakoniec katolícka. Zažili sme tak úžasnú atmosféru a prvé stretnutia s našimi spolubojovníkmi za život. Svätá omša bola v chorvátčine, tlmočená do angličtiny. Po ceste späť do hotela sa nám akosi do cesty zaplietol aj Argentínec Diego, ktorého tak môžeme označiť za prvého priateľa na tomto stretnutí.

image_386 Účastníci sympózia; úplne vľavo je Robert Colquhoun, medzinárodný koordinátor 40 Days for Life

Na večeri v sále hotela sme sa zase zoznámili s energickými Španielmi. Ešte počas jedenia nám predniesli povzbudzujúce slová samotní organizátori a lídri celého projektu Matt Britton a Shawn Carney. Práve druhý menovaný je otec 8 detí a súčasne i prezident 40 Days for Life. Osobne sa meetingu nemohol zúčastniť doktor Haywood Robinson, bývalý potratár, ktorý si neskôr uvedomil hrôzu a dôsledky svojich činov a obrátil sa na pro-life stranu. Prihovoril sa nám teda aspoň prostredníctvom videa. Tieto prejavy nás uistili, že vyše 14 hodín v aute sa oplatilo podstúpiť. Týmto sa oficiálny program skončil a bolo na nás, čo budeme robiť s ďalším časom. Využili sme ho na rozhovory. Koniec koncov, stretlo sa nás vyše 60 ľudí z viac ako 15 krajín sveta, a tak boli debaty veľmi živé. Po tomto spoznávaní sa sme odišli do našich izieb, čím sa piatok skončil.

Sobota, 3.6.2022

Vstali sme okolo 7:00. V kľude sme sa prebudili a pred ôsmou nás už vítala úžasná vôňa švédskych stolov. Na výber bolo sladké, slané, zelenina, slanina, pečivo – skrátka všetko, na čo by mohli mať hostia chuť. Po chvíľke voľného času sa začal hlavný program celého stretnutia. Na úvod vystúpili Tomislav Čunović spolu s Robertom Colquhounom, ktorí nás informovali o dôležitosti modlitieb pred potratovými centrami, ako aj o výzvach a príležitostiach v jednotlivých krajinách. Samotná kampaň 40 dní za život vznikla v USA, odkiaľ sa rozšírila do viac než 65 krajín sveta a zachránila vyše 20 000 detí pred strašnou smrťou pri potrate.

image_388 Tomislav Čunović

Následne Shawn Carney predniesol jeden z najkrajších prejavov, aké som doposiaľ počul. Bola z neho cítiť láska, nádej, viera, odhodlanie bojovať za život – za našich bratov a sestry, ktorí nemôžu hovoriť; ako aj túžba biť sa za to, aby boli chránení. Nie silou, ale láskou. Nie sami, ale s Božou pomocou.

Po tomto emotívnom prejave nám Matt Briton priblížil situáciu v USA, kde Najvyšší súd pravdepodobne zruší potratový zákon z roku 1973 s názvom Roe vs. Wade, ktorý legalizoval potraty vo všetkých 50 štátoch. Organizátori si boli vedomí, že naše mozgy budú po toľkých prekladoch z angličtiny unavené, preto nám padla vhod krátka pauza, a teda čas znovu sa spoznať s novými ľuďmi.

image_385 Vľavo Shawn Carney, vpravo Matt Britton

Po prestávke program pokračoval príhovorom Gabriele Kuby, autorky 16 kníh a výbornej rečníčky o problémoch neriadenej, neviazanej a neprimeranej sexuality, ktorej následky môžeme pozorovať v obrovských počtoch závislostí na pornografii, sexe či v gender a LGBT ideologiách. Povzbudzujúci bol aj krásny príklad Laury Lipinskej, Poľky, ktorá nám poskytla veľmi užitočné rady ako možno skoncovať s potratmi aj v našich krajinách po vzore Bohom požehnaného Poľska.

S nadšeným pocitom v srdci, že potraty naozaj možno zastaviť, sme sa vybrali na (opäť) luxusný obed, kde si človek každej chuti prišiel na svoje. Na obede sme sa zdržali dlhšie, než bolo v pláne, a tak sme nestihli celý prednes Jeremiaha Igunnuboleho, právnika bojujúceho za život. Ten nám predniesol zmýšľanie a taktiky pro-choice zmýšľajúcich ľudí. To je rozhodne tiež dôležité vedieť! Veľmi milá a inšpiratívna bola ďalšia, už 7. časť programu, kedy nám lídri z Chorvátska, Španielska, Nemecka, Veľkej Británie, Taiwanu a Portugalska v krátkosti povedali viac o tom, ako prebieha kampaň 40 dní za život v ich krajinách. O inšpiráciu pre nás a potlesku pre vystupujúcich nebola núdza.

image_389 Účastníci sympózia

Následne pokračovalo niečo podobné, a síce Pamela Delgado, ktorá v projekte 40 dní za život zastupuje celú Južnú a Latinskú Ameriku, detailnejšie priblížila fungovanie tejto kampane v jednotlivých štátoch. Potom prišiel rad na moju vôbec najobľúbenejšiu prednášku (spolu s prejavom Shawna Carneyho) s názvom: Láska k potratárom. Láska a potrat. Veci, ktoré nikdy nepôjdu dokopy, veď láska je život, potrat smrť. Láska potešuje, smrť ničí radosť. Ako možno milovať niekoho, kto vraždí život? Krásnym príbehom nám to ukázal Wolfgang Hering.

Niektoré jeho myšlienky, ktoré sa mi zapísali do srdca, sú: Miluj potratára, lebo ho miluje Ježiš. Len láskou sa premôže zlo, keďže Boh je láska, a len Boh dokáže zmeniť srdce človeka. Prečo by potratár mal zmeniť myslenie, keby sme ho nenávideli? V takom prípade ho ochrana života ešte viac odradí.

image_393 I raňajky počas sympózia boli skutočným kulinárskym zážitkom

Toto sú len niektoré z jeho krásnych myšlienok, no už len pri pomyslení na lásku vychádzajúcu z jeho slov mi nedá nespomenúť aj snahu milovať nepriateľov nenarodených detí. Tieto emócie vyvolané prejavom Wolfganga bolo treba vstrebať, na čo poslúžila ďalšia krátka pauza. Po nej nasledovalo predstavovanie ďalších jednotlivých krajín - Maďarska, Rakúska, Švajčiarska, Lotyšska a aj Slovenska, za ktoré vystúpil náš otec Dušan Škurla. Ten odprezentoval situáciu a víziu našej krajiny, za čo mu veľmi pekne ďakujeme.

Po týchto vystúpeniach sa ešte prihovoril aj iný kňaz, ktorého slová boli tiež plné pravdy i Ježišovho poslania. Ako čerešnička na torte prišiel opäť Shawn, ktorý, ako sa dalo čakať, zhrnul celé stretnutie, “dotankoval” nám do duší tak potrebnú nádej, túžbu, dôveru v Boha a v jeho konečné víťazstvo nad satanovými zverstvami, potratmi. Vystúpenia a stretnutia so Shawnom a Wolfgangom boli pre mňa najkrajšie momenty celého sympózia.

image_387 Prezentácie počas sympózia boli nezabudnuteľné

Nasledoval odchod do svojich izieb, no nie nadlho. Po krátkom čase na prezlečenie sa a umytie naše kroky smerovali do kostola na svätú omšu. Počas nej sme rovnako ako v piatok vymenili angličtinu na chvíľu za nám o čosi bližší jazyk, chorvátčinu. Svätá omša trvala dlhšie, nakoľko jej súčasťou bola aj poklona na prvú sobotu v mesiaci. Cestou späť do nášho prechodného bydliska sme sa pozhovárali s ďalšími účastníkmi. To po dlhom kľačaní v kostole padlo vhod.

O 20:30 začala večera. Popri jedení prebiehala voľná diskusia, vytváranie priateľstiev, lebo len tak môže táto kampaň vydržať. Vytváraním si vzťahov medzi nami, ktoré sú natoľko úprimné a empatické, že k nám môže zavítať aj Ježiš. Spoločenskú miestnosť sme okrem otca Dušana, ktorý odišiel už skôr, spolu opustili až takmer o polnoci. Tesne pred odchodom nám však naskočili na telách zimomriavky, keď sa skupina chorvátskych spoločníkov rozhodla spievať. A spievali naozaj úžasne. Týmto sa tento náročný, dlhý, no predovšetkým krásny deň skončil.

image_395 Účastníci sympózia

Nedeľa 3.6.2022

Nedeľa pre nás odštartovala svätou omšou. Neprebiehala však oficiálne, bohoslužba sa uskutočnila na našu žiadosť. Maďari s Chorvátmi nás však nenechali v štichu a prišli tiež. Za tejto komornej atmosféry sme spolu vzývali Pána. Na konci sa s nami milo rozlúčila aj pani kostolníčka. V hoteli nás už čakali skvelé raňajky, ktoré neboli o nič horšie než iné jedlá počas nášho pobytu. A pomaly nastala tá chvíľa, kedy sme sa chtiac-nechtiac museli s týmto krásnym miestom rozlúčiť. Určite mi dajú moji kolegovia za pravdu, že by sme tam veľmi radi ešte pár dní zostali.

Ale späť do reality. Pred nami bola 12-hodinová cesta autom s konečnou stanicou v Košiciach. Nemožno povedať, že by cesta prebehla rýchlo, no pri rozprávaní sa, modlitbe a oddychu sa s nami postupne rozlúčila Katka, nasledovala ju Zuzka, ja (Martin) v Spišskej Novej Vsi, a okolo 22:00 sa domov dostali aj poslední statoční - Zuzka s otcom Dušanom. Touto chvíľou môžeme považovať túto úžasnú skúsenosť za ukončenú.

image_396 Účastníci nedeľnej svätej omše

Záver a povzbudenie

Drahí čitatelia, ďakujem, že ste článok prečítali až do konca. Určite ste z neho nemohli precítiť všetky pocity, ktoré nás sprevádzali počas nášho pobytu, ale verím, že som vám aspoň trochu vykreslil naše zážitky. Budeme na nich spomínať len a len v dobrom.

Ako zakončenie článku vám ponúkam odpovede Katky, mňa (Martina) a Zuzky na nasledujúce otázky týkajúce sa tohto stretnutia:
1. Čo ti toto stretnutie dalo?
2. Zmenil sa po stretnutí tvoj postoj k pro-life hodnotám? Záleží ti na nich teraz viac?
3. Prečo by sa mali podľa teba čitatelia zapojiť do modlitebných kampaní?

image_398 40 dní za život prebieha aj v Španielsku

Katka
Stretnúť sa s pro-lifermi z rôznych krajín bolo mimoriadnym povzbudením a inšpiráciou do ďalšej služby, a to najmä vďaka kontaktom, ktoré sme tam nadviazali. Páčil sa mi pocit, že napriek tomu, že sme sa stretli prvýkrát, cítili sme sa ako jedna rodina. Vďaka stretnutiu som si tiež uvedomila, že vo všetkých krajinách, ktoré sa stretnutia zúčastnili, sme na tom so situáciou viac-menej rovnako. Vynímajúc Poľsko, ktoré je na tom s ochranou nenarodených detí najlepšie. Zaujal ma globálny ráz tejto problematiky i to, ako “opačná strana” postupuje v rôznych krajinách podobnými krokmi. Vidíme teda, čo môžeme očakávať, ale i to, že naša cesta bude mať jedného dňa víťazný koniec.

Dá sa povedať, že môj postoj sa upevnil. Bolo nádherné vidieť zapálených ľudí, ochotných obetovať svoj čas a prostriedky za tých najmenších, tých, ktorých spoločnosť devalvuje. Vedomie, že ako členovia pro-life rodiny sme tu pre seba navzájom a kráčame spolu (i keď každý vo svojej krajine) je veľmi silnou motiváciou a povzbudením. Áno, i na úmysel ukončenia potratov sa môžeme modliť aj doma či v kostole. A ďakujem každému, kto sa do tohto boja za život zapojí akýmkoľvek spôsobom. Avšak naša prítomnosť na verejnosti má svoj význam. Posolstvom na baneroch nastolujeme problém - umelý potrat. Modlitbou sprítomňujeme Boha, a tak dané miesto posväcujeme. Na stretnutí o tom odznela krásna myšlienka: v kostole je Svetlo - živý Kristus v Najsvätejšej oltárnej sviatosti. My sme boli poslaní, aby sme toto Svetlo prinášali tam, kde vládne tma. Tam, kde je najnevinnejšia ľudská bytosť opustená dokonca i svojou matkou. A my chceme byť čo najbližšie pri týchto deťoch. Ako Pán povedal: “Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem” (Iz 49,15).

image_401 Panna Mária Guadalupská, patrónka pro-life hnutia, na sympóziu nesmela chýbať

Martin
Pre mňa, 17-ročného chalana vyrastajúceho medzi liberálnymi rovesníkmi bolo veľkým potešením vidieť ďalších rovesníkov, zastávajúcich sa nenarodených detí. Málokedy stretávam ľudí mojej vekovej kategórie, ktorí by obetovali chvíľu svojho času modlitbou pred nemocnicou. Na stretnutí som však zistil, že nie som sám. To ma naozaj povzbudilo a potešilo. Téme potratov sa venujem už nejaký ten čas, a tak som o týchto hrôzach vedel pomerne dosť už pred týmto stretnutím. Na ňom som však počul krásne myšlienky, vďaka ktorým sa môj postoj ešte viac upevnil. Viac ako 20 000 zachránených detí vo mne utvrdilo nádej, že Bohu nič nie je nemožné. Argumenty obhajujúce práva nenarodených detí určite využijem pri šírení jedinej pravdy v celom vesmíre, a síce, že každý človek si zaslúži úctu a lásku od počatia až po prirodzenú smrť.

Všetkých čitateľov zároveň povzbudzujem k priamej účasti na modlitebných kampaniach. Kampaň 9 mesiacov za život je v mnohých slovenských mestách, a pár klikmi na ich webe možno zistiť bližšie informácie. Kampaň 40 dní za život sa doteraz uskutočnila v Bratislave a v Prešove, na jeseň 2022 sa pridá aj Spišská Nová Ves. Aj na tieto miesta by som vás rád pozval. Nenarodené deti ohrozené potratom sú úplne samé a odkázané na našu pomoc. Nebuďme ľahostajní k našim bratom a sestrám. Nám by sa tiež nepáčilo, keby sme mali byť brutálne zavraždení, hoci by sme boli bez viny. Pre tisíce detičiek je to však realita. Ako by sme sa mohli nazývať synmi a dcérami Ježiša Krista, keby sme ignorovali ich plač? Drahí bratia a sestry, otvorene vás prosím, aby sme si našli pár minút nášho času, a prišli na miesta, kde sa vykonáva legálne zabíjanie najmenších z nás. 20 000 zachránených bábätiek je určite dôkazom, že tieto modlitby majú zmysel.

image_399 Účastníci sympózia

Zuzka
Stretnutie mi veľa dalo: nových úžasných priateľov zapálených pre Pána a pre nenarodené detičky, väčšiu motiváciu nájsť si viac času pre túto službu, ako aj inšpiráciu, aby sme sa modlili za lekárov vykonávajúcich potraty a umelé oplodnenia (teda konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach). Ďalej uistenie, aby sme určite išli predstaviť naše hnutie a modlitby pred nemocnicami na nedeľné sväté omše do všetkých kostolov. Otec Dušan ma zároveň povzbudil k osloveniu kňazov, aby sa do tejto služby zapojili.

Prečo by sa mali čitatelia zapojiť do modlitebných kampaní? Pretože tieto nevinné detičky sa nemôžu samé brániť, nemôžu dokonca ani pomôcť svojej maminke rozhodnúť sa pre život! Nemôžu ju objať a povedať: “Ľúbim ťa, mamička, a budem ťa ľúbiť a pomáhať ti po celý môj život! Aj ockovi, dedkovi, babke… Len si ma prosím nechaj, skús to so mnou!”

image_400 Vpravo Robert Colquhoun

Týmto Zuzkiným povzbudením by som sa s vami rozlúčil, a aj ja vás ešte raz povzbudzujem, aby sme nezabúdali na našich nenarodených bratov a sestry, ktorí sú v ohrození smrti. Vďaka! Nech vás všetkých Pán požehnáva a chráni.

Martin Popreňák

Odber noviniek

Pripojte sa k našej iniciatíve! Prihláste sa na odber noviniek, modlitieb a zamyslení a pomôžte meniť atmosféru v našej krajine.