Šťastie nie je výsledkom toho, čo dostávame, ale toho, čo dávame. Ešte stále neveríte? Skúste sa spýtať dobrovoľníkov i organizátorov kampane 40 dní za život v Chorvátsku... Ale pozor: ich radosť je skutočne nákazlivá. V druhej časti nášho rozhovoru Vám to dosvedčí i koordinátor projektu Ante Čaljkušić.

2.png

Podeľ sa s nami o Tvoju skúsenosť s prvou kampaňou, ktorú ste v Chorvátsku organizovali. Aké boli Tvoje dojmy?

Ante Čaljkušić: Napriek únave sme boli radostní a šťastní. V posledný deň kampane sme sa všetci stretli pri jedle, pití a gospelovej hudbe. Neexistuje väčšia radosť, ako byť plný vďačnosti Pánovi po náročnej službe iným. Všetci ľudia, ktorí sa modlili pred nemocnicou boli skutočne šťastní... ich úsmevy bolo hádam vidieť na kilometre. Dojalo nás, keď nám volali aj veriaci z iných miest s túžbou pridať sa k nám. Do nasledujúcu kampane sa zapojilo ďalších šiestich miest, neskôr desať, dvadsať, dvadsaťjeden miest... V súčasnosti kampaň paralelne prebieha v 24 chorvátskych mestách.

Ako sa vám podarilo motivovať ľudí, aby sa zapojili do kampane? A ako ste celý projekt propagovali?

Ante Čaljkušić: Ako motiváciu zúčastniť sa kampane vždy uvádzam tento príklad: Keď zistíte, že je niekto z vašej rodiny – či už manžel, manželka, dieťa alebo rodič - v ohrození života, no neutekal by hneď každý jeden z vás k nemu? Možno by ste s ním boli dovtedy, dokým mu nebude lepšie – alebo pokým nezomrie. Koľkí z nás by sa takto zachovali? (Zvyčajne, samozrejme, všetci prikývnu). Je fascinujúce zistiť, že nenarodené deti a ich mamy sú presne v rovnakej situácii. Sú to naši bratia a sestry, naši blízki a susedia!

Ľudia radi počúvajú svedectvá účastníkov. Často hovorievam o tom, ako to všetko začalo a čo všetko som pri tom zažil. Neuvádzam len príklady a porovnania, ale rozprávam sa s ľuďmi a hovorím im skutočné príbehy. Inšpirovali sme sa rôznymi myšlienkami, tipmi i návodmi z kampaní 40 dní za život z iných krajín. Od hlavných organizátorov sme navyše dostali sedem užitočných video tréningov s podrobným návodom ako najlepšie zorganizovať kampaň... Ostatné bola už len otázka vylepšovania. Dnes už ozaj vieme ako na to. Preložili sme knihu 40 dní za život, vydali sme CD s modlitbami za nenarodené deti a čoskoro začneme nakrúcať dokumentárny film o projekte v Chorvátsku.

1.png

Narazili ste počas prvej kampane na nejaké problémy? A čo bolo pre Vás naopak pozitívne?

Ante Čaljkušić: Keď človek začína niečo celkom nové, má prirodzene strach, je na seba kritický, pochybuje alebo sa obáva odmietnutia, posmievania či odsúdenia, problémov v práci a v rodine či časovej neefektivity... Aj ja som sa bál, ako to celé dopadne. Boh nám však prisľúbil, že keď budeme nasledovať Jeho vôľu, budú sa diať zázraky. A naozaj, stalo sa presne to, čo prisľúbil. Moja pozitívna skúsenosť teda bola slepá dôvera v Božiu vôľu. Tá sa vždy vyplatí.

Čo by si dnes urobil inak, keby si sa mohol vrátiť na začiatok so všetkými svojimi dnešnými skúsenosťami?

Ante Čaljkušić: Určite by som sa nechal viac viesť Božou láskou a prozreteľnosťou. Každý z nás si želá, aby zistil isté chyby skôr... Čo sa mňa týka, nedokázal som ostatných v tíme poprosiť o pomoc. Boli chvíle, keď som mal toho na pleciach naozaj veľa. Bol som vyčerpaný - a preto aj neproduktívny. Teraz im dôverujem a nemiešam sa do ich úloh. To je najlepší spôsob ako pracovať v tíme. Stále sa občas pohádame, no keďže sa poznáme lepšie ako predtým, dokážeme vyriešiť mnohé problémy oveľa rýchlejšie. Keď dôjde k nedorozumeniu, prediskutujeme si to s láskou a hneď si odpustíme.

Čo je podľa Teba hlavným dôvodom potratovosti v Chorvátsku?

Ante Čaljkušić: Žiaľ, rebríček hodnôt súčasného človeka je pomýlený. Pre mnohých ľudí je pohodlie, bezpečnosť, cestovanie či autá dôležitejšie než deti. Celkovo je mentalita ľudí úplne iná, než v minulosti. Mnohé budúce mamičky sa pre potrat rozhodujú najmä vplyvom spoločnosti. V Chorvátsku je situácia našťastie ešte stále lepšia než v iných západoeurópskych krajinách. Väčšina ľudí je - aspoň na papieri - katolíckeho či iného vierovyznania. Aj preto sú kresťanské hodnoty v Chorvátsku stále aktuálne.

Najčastejšie dôvody pre potrat sú však vždy strach, ľudské ohľady a finančná situácia. Mnohé ženy sa boja toho, ako by ich dieťatko ostatní prijali, čo by na to povedali... Budúce mamičky sa mnohokrát obávajú toho, či sa o svoje deti budú vedieť postarať... Veľakrát sa nám budúce mamičky prídu poďakovať - no nie za materiálnu pomoc, ale za to, že sme stáli pri nich a vďaka tomu cítili lásku a nie odsúdenie. Uvedomia si, akú veľkú hodnotu majú práve tým, že nosia v sebe život. Každá tehotná žena, ktorú poznám a rozhodla sa dieťatko porodiť, to nikdy neoľutovala. Najväčším úspechom je to, keď sa žena cíti milovaná. Je žiaľ aj veľa takých, ktorí vedia, že potrat je vraždou a napriek tomu sa preň rozhodnú.

4.png

Prečo má podľa Teba modlitba a pôst kľúčové postavenie v boji proti potratom?

Ante Čaljkušić: Základnými piliermi našej snahy a zároveň najsilnejšími nástrojmi v boji proti potratom sú práve modlitba a pôst. Tieto dve duchovné zbrane sú rovnaké kdekoľvek na svete. Vďaka nim sme všetci zjednotení. Navyše nás učia pokore. Modlitba nám zjavuje Božiu vôľu a pomáha nám ju vykonať. Pôst zase znamená obeta. Umožňuje nám prekročiť naše vlastné schopnosti a hranice. Pôstom získavame mnoho milostí, ktoré sú dôležité pre úspech 40 dní za život.

Vďaka modlitbe a pôstu rastieme nielen my sami, ale rastie aj ovocie Ducha Svätého v nás. Ovocím je poslušnosť, radosť z učenia sa, skutočné priateľstvo, odpustenie, otvorenosť a nadšenie z Božích vecí. Je však zároveň podstatné rozlišovať, čo je dôležitejšie. Na prvom mieste by mal byť Boh, potom rodina a až nakoniec apoštolát života (či akýkoľvek iný apoštolát). Moja žena Sára požehnáva moju prácu a angažovanosť týkajúcu sa projektu 40 dní za život a tým mi veľmi pomáha.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v nadchádzajúcej kampani!

Preklad: Ivana Mokrášová
foto: archív Ante Čaljkušića