image_320

Na túto otázku existuje rezolútna odpoveď: NIE. Feministické hnutie vzniklo v 19. storočí ako prúd, ktorý mal za úlohu dostať do popredia ženu ako bytosť. Keď prvé feministky vyšli do ulíc, mali za cieľ vybojovať férový plat, právo na vzdelávanie bez rozdielu, právo voliť, právo na kompenzácie v prípade otehotnenia, či na to, aby neboli vďaka materstvu diskriminované. Ani jedna nešla do ulíc s tým, aby ich slová a skutky boli neskôr zneužité na zabíjanie nevinných detí v lone matky. Oni sa totiž proti týmto zverstvám stavali.

Skúsme si predstaviť napríklad také učiteľky. V tom čase nebolo ničím neobvyklým, že žena – učiteľka musela žiadať o povolenie vydať sa a nie vždy jej to bolo povolené. S týmto by sme dnes ťažko súhlasili, veď žena má v sebe prirodzený materský pud. Nehovoriac o tom, že ženy nemali toľko možností zamestnať sa a mať vlastný príjem. Jednoducho to bola situácia pre ženy neprípustná, chceli byť aktívnou súčasťou spoločnosti a tvoriť ju, ale nie za cenu straty privilégia materstva.

Práve naopak. Chceli, aby im neboli brané práva na prispievanie schopnosťami, ktoré mali, len na základe toho, že sú matkami. Vyžadovali, aby boli ako matky brané s väčšou vážnosťou. Svojich detí sa nechceli vzdať, nebrali ich ako “stopku”, ale ako “pohonné látky” v snahe zlepšiť svoje okolie, prioritne pre deti samé.

Prvé feministky, napríklad Alice Paul, Susan B. Anthony alebo Elizabeth Cady Stanton boli rezolútne proti potratom. Pre ne išlo o neľudské zaobchádzanie s telom ženy, citlivé práve kvôli tomu, že si boli vedomé, že aj ten malý ľudský plod v lone matky dýcha. A okrem iného aj dehonestujúce vzhľadom na to, že šlo o obdobie, kedy nebolo ničím netypickým, ak prišlo k znásilneniu ženy - a ak sa zistilo, že pri ňom otehotnela, bola veľakrát k potratu donútená, najmä ak bola z chudobnej rodiny alebo mala slabšie sociálne zázemie.

Jednoducho potratmi zvysoka opovrhovali a Alice Paul sa svojho času vyjadrila, že „potrat je najväčšie zneužitie žien“. Mala pravdu. Keď nebolo dieťaťa, nebolo skutku. V tom období sa potrat využíval ako zámienka pre zamlčiavanie týchto nekalých praktík. Zaujímavé, nevidíme akýsi konsenzus s dneškom?

image_321 zľava doprava: Alice Paul, Lucretia Mott, Susan B. Anthony, Elizabeth Cady Stanton

Elizabeth Blackwell, prvá Američanka, ktorá získala medicínsky diplom, sa k potratom vyjadrila jasne: “Hrubá zvrátenosť a deštrukcia materstva potratárom ma naplnila rozhorčením a prebudila vo mne aktívny odpor.”

Prvá ženská kandidátka na post prezidenta v USA, Victoria Woodhull, dokonca povedala: „Každá žena vie, že keby bola skutočne slobodná, nikdy by nenosila v sebe dieťa nechcené (teda nebol by dôvod nechcieť svoje dieťa, každé by bolo chcené), ani by nepomyslela na jeho vraždu pred narodením.”

Prvá afroamerická absolventka Harvardu a lekárka Mildred Jefferson sa vyjadrila: Nenarodené dieťa nedokáže utiecť, nemôže demonštrovať na uliciach a nemá právo voliť… Stala som sa lekárkou preto, aby som životy zachraňovala, nie ich ničila.”

Stručne povedané, potrat bol prvými feministkami považovaný za útlak a útok zo strany mužov. Niekdajšie feministky by s tými dnešnými radikálnymi nenašli spoločné slovo.

Bohužiaľ, sexuálna revolúcia 60. rokov minulého storočia tento trend aj vplyvom určitých mužov zmenila, a tak sa tradičný feminizmus zradikalizoval na nežiaducu úroveň.

Z pohľadu dnešných poznatkov vedy môžeme bezpečne povedať, že posledné mesiace omieľané “moje telo, moja voľba”, ktoré zradikalizované feministky stále šíria (tie tradičné sa snažia zachovať svojím predchodkyniam dobré meno a odmietajú sa k nim pridať, teda ťahajú za opačný koniec), nemá opodstatnenie a nesúhlasí so skutočnosťami. Nechajme hovoriť odborníkov. Tak kedy začína ľudský život?

Slovami molekulárnej genetičky Dr. Tary Sander Lee:

“Samotný život začína oplodnením. V momente, ako sa zlúči spermia s vajíčkom, vznikne nová, jedinečná ľudská bytosť geneticky odlišná od svojich rodičov. Už v tom momente je predurčené pohlavie, farba pleti, vlasov, očí a nespočetne veľa iných vlastností (preto je vylúčené oprávnenie hlášky “moje telo, moja voľba”, pozn.autorky). Už v tomto momente sa táto bytôstka začne rýchlo vyvíjať. Srdiečko jej začne biť v 6. týždni. Podľa najnovších štúdií môže srdiečko biť dokonca skôr, čo je približne ten čas, kedy žena zisťuje, že je tehotná.

V tom čase sa už vyvíja zažívací systém a pľúca. Už v 8. týždni je možnosť zaregistrovať činnosť mozgu. V 18. týždni bábätko už dokáže rozoznať matkin hlas. Medzi 18. a 30. týždňom dokážu lekári uskutočniť operácie bábätka v brušku matky, ktoré dokážu zachrániť jeho život, prípadne napraviť chyby typické pre mnohé choroby. V 22. týždni je už možné dieťatko porodiť a zachrániť jeho život aj mimo maternice.

Je nemožné považovať dieťa v lone matky za parazita. Ak by bolo dieťa v lone matky jej parazitom (ako sa to niektorí snažia prezentovať), jej telo by tehotenstvom trpelo, prichádzalo by o imunitu, ktorá by bola pod obrovským útokom. Namiesto toho jej telo prechádza zmenami, ktoré umožňujú vyživovanie dieťatka v jej maternici.”

Martina Šulová

Sledujte autorku článku na jej instagrame.

Foto: 50shadesofage.com a wearyourvoicemag.com

Odber noviniek

Pripojte sa k našej iniciatíve! Prihláste sa na odber noviniek, modlitieb a zamyslení a pomôžte meniť atmosféru v našej krajine.