Svedectvo: Moja cesta k pravde

Od ôsmich rokov môjho života som vyrastala vo Veľkej Británii. Strávila som 15 rokov v tejto krajine, ktorá sa pýši tým, že je moderná, rozvinutá a sofistikovaná. A v mnohých veciach je to možno aj tak. Ale ako je možné, že sú v tej istej krajine potraty legálne až do 24. týždňa, teda 6. mesiaca tehotenstva - a v niektorých “neobvyklých” prípadoch dokonca až po 9. mesiac tehotenstva?

Väčšina obyvateľov UK, teda bohužiaľ aj mnoho kresťanov (donedávna aj vrátane mňa), nepovažujú túto skutočnosť za závažný a urgentný problém. Mnohí ani netušia, ako prebiehajú rôzne typy potratov, a vôbec nepoznajú zákony týkajúce sa umelých ukončení tehotenstva v ich vlastnej krajine.

Väčšina ľudí si povie; mňa sa to netýka! To, čo robia iné ženy nie je moja vec. Moje telo, moja voľba. Mňa sa to netýka.

Tak, ako priemerný obyvateľ UK, som si aj ja myslela, že sa ma táto záležitosť netýka. To, čo v skutočnosti bola moja neinformovanosť a nevedomosť, som považovala a prezentovala ako empatiu, ľudskosť a súdržnosť.

Vôbec som netušila, ako vlastne prebieha vývoj dieťatka počas tehotenstva. Netušila som, ako prebieha potrat v prvom trimestri a čím sa tento zákrok líši v druhom či treťom trimestri. Pravdupovediac, ani ma to nezaujímalo. Napokon, ide o nepríjemnú tému, ktorá sa ma netýka, tak načo by som sa tým zaoberala?

Pochod za život v Londýne

Prvé stretnutie s pravdou

Keď ma ako 19-ročnú pozval farský kňaz na pochod za život v Londýne, bola som prinútená konfrontovať môj postoj. Bolo nádherné a slnečné počasie, no pre mňa to bol nepríjemný a dlhý deň. Za tie tri kilometre, čo sme pochodovali, po nás ľudia kričali, hádzali zvyšky jedla, niektorí po nás dokonca pľuli a hádzali kamene.

Prečo teda prišli tisíce ľudí na tento pochod? Tisíce mladých žien ako ja, ktorých sa tento problém na prvý pohľad netýka? Prečo sem prišli tisíce mladých mužov, keď nás moderná spoločnosť neustále utvrdzuje v tom, že ide o čisto ženskú záležitosť? Prečo prišli tisíce rodičov, zdravotníkov, rehoľníkov a obyčajných ľudí?

Pre mňa bola táto udalosť začiatkom mojej cesty k pravde. K pravde, ktorá je objektívna, nezmeniteľná a univerzálna. Potrat je násilný čin proti nevinnému dieťatku, proti jeho matke, proti jeho otcovi, proti jeho širšej rodine a proti celej spoločnosti.

Musela som si priznať, že áno, týka sa to aj mňa, a týka sa to každého z nás. Je to aj moja zodpovednosť starať sa, milovať a modliť sa za bábätká, ktoré sa nenarodia. Je to moja zodpovednosť starať sa, milovať a modliť sa za ich matky a otcov. Je to moja zodpovednosť bojovať za ich životy a za pravdu.

Po mojej účasti na pochode za život som sa postupne začala vzdelávať o tom, čo vlastne obnáša takýto zákrok, čo obnáša umelé ukončenie tehotenstva? Bola som v šoku. Rozhodla som sa, že nestačí len poznať pravdu, treba ju aj žiť a bojovať za ňu. Musela som sa teda stať bojovníčkou za život a pridať sa k pro-life hnutiu.

kampaň 40 dní za život v UK

Poznám pravdu. No čo teraz?

V britských médiach som videla, že pro-liferi sú väčšinou prezentovaní ako agresívni, nevzdelaní a fanatickí ľudia, ktorí nerešpektujú ženy a ich rozhodnutia. Hanbila som sa pridať k takým ľuďom. Hanbila som sa za to, že som za život. Bála som sa, čo si pomyslia ľudia v mojom okolí. Nechcela som byť spájaná s takýmito ľuďmi.

No napriek môjmu strachu som sa rozhodla zapojiť k tomuto dôležitému boju za ľudské práva. Začala som sa vzdelávať o vývoji dieťatka od počatia, počúvala som svedectvá lekárov, ktorí robili potraty a teraz sú za život, oboznámila som sa s rôznymi postupmi vykonávania potratov.

Ako môže naša spoločnosť akceptovať, propagovať a dokonca aj oslavovať niečo takéto? Ako môžeme považovať proces, ktorý doslova otrávi alebo rozporcuje dieťatká na kúsky, za ľudské právo? Čím viac som si uvedomovala, v akých množstvách nevinné nenarodené deti zomierajú, vedela som, že Boh ma povolal konať.

Najprv som sa zapojila do diskusie medzi študentami a postupne som spoznávala rôzne pro-life organizácie. V našej skupine študentov sme si pozreli film “Unplanned” (Neplánované) o príbehu Abby Johnsonovej, vďaka ktorému som spoznala projekt 40 dní za život.

40 dní za život ma oslovilo, pretože zjednocuje silu modlitby a milujúci prístup, aby pomohli ženám, ktoré boli na potrate alebo ho zvažujú, a tiež ich deťom. Hneď na druhý deň som kontaktovala vedúcu miestnej skupiny 40 dní za život a prišla som na najbližšie stretnutie.

Počas mojej prvej skúsenosti sme sa asi hodinu štyria modlili pred potratovou klinikou Marie Stopes v Maidstone. Keď som videla, že pracovníci kliniky si nás obzerajú a fotia cez okno, a keď som počula, ako okoloidúci na nás nadávajú, nedokázala som mať otvorené oči. So zavretými očami a plná strachu som sa modlila za nich a za všetky ženy, čo postupne prichádzali a odchádzali počas našej modlitby. S každým slovom našej modlitby som cítila jej silu a veľkosť Božieho milosrdenstva.

Pre mňa bol tento zážitok taký silný, že na ten deň nikdy nezabudnem. Druhýkrát som pozvala aj mojich kamarátov, a spolu sme začali roznášať informačné brožúrky o tehotenstve a potratoch aj mimo kampane. Začala som pozývať farnosti, študentov a známych na našu kampaň.

Keď som sa v Auguste 2020 po pätnástich rokoch rozhodla vrátiť na Slovensko, zistila som si, či má 40 dní za život kampaň aj tu. Ešte predtým, ako som mala kúpené letenky, som bola v kontakte s koordinátorkou slovenskej kampane, a vďaka našej konverzácii som sa následne mohla zúčastniť jesennej kampane 40 dní za život v Bratislave.

kampaň 40 dní za život v UK

Moja skúsenosť

Napriek mojim obavám som v pro-life komunite nenašla žiadnych fanatikov, agresorov ani hlúpych ľudí. Našla som tu hlavne mladých a vzdelaných ľudí. Milujúcich ľudí, ktorí v pokoji stoja pred potratovými klinikami a modlia sa za deti, ich matky a otcov. Stretla som tu ženy, ktoré boli na potratoch a bojujú za to, aby si iné ženy nemuseli vytrpieť to isté čo oni.

Stretla som tu študentku pôrodnej asistencie, ktorú suspendovali z vysokej školy len kvôli tomu, že je členkou pro-life komunity. Stretla som tu hendikepovaného muža, ktorý bol zatknutý len preto, že sa pokojne modlil ruženec pred potratovou klinikou Marie Stopes v Londýne.

Našla som tu ľudí a organizácie, ktoré poskytujú pomoc a starostlivosť rodičom, ktorí sa rozhodnú pre život svojho bábätka. Organizácie, ktoré podporujú ženy a mužov, ktorí sú traumatizovaní potratom svojho dieťatka. Stretla som tu len ľudí a organizácie, ktorým záleží na ženách, neodsudzujú ich a poskytujú im ozajstnú, fyzickú a duševnú pomoc a podporu.

A pozývam k tomu aj vás. Spoznajte pro-life hnutie na vlastnej koži. Zapojte sa do práce, ktorá zachraňuje životy. Pravdu objavíte sami.

Zdroje, ktoré mi pomohli spoznať pravdu

Potrat v prvom trimestri
Potrat v druhom trimestri
Potrat v treťom trimestri
Vývoj nenarodeného dieťatka

Zuzana Révayová

Foto: catholicnewsagency.com a 40daysforlife.com